Jeseník- leto

Slávne kúpele v najmenšom okresnom meste ČR pod najvyššou horou Moravy

Jeseník (do roku 1947 Frývaldov, nemecky Freiwaldau; po druhej svetovej vojne bol názov zmenený podľa polohy pri pohorí Jeseníky) je okresné a kúpeľné mesto v Olomouckom kraji, približne 71 km severne od Olomouca. Žije tu približne 10 tisíc obyvateľov. Územie Jeseníka patrí do povodia rieky Odra, resp. rieky Kladská Nisa. Mestom smerom na sever preteká rieka Bělá, do ktorej sa v meste zo západu vlieva potok Staříč.

História poznačená čarodejníckymi procesmi

Významnou udalosťou bolo udelenie Jeseníka spolu s okolitým panstvom v roku 1506 rodu Fuggerovcov – celoeurópsky pôsobiacej podnikateľskej rodine z Augsburg, ktorá tu rozvinula banskú činnosť. V tom istom roku mesto získalo banské privilégiá a mestský erb. Počas vlády Fuggerovcov sa v Jeseníku presadila reformácia. Keďže mesto ležalo na významnej vojenskej trase, počas tridsaťročnej vojny bolo niekoľkokrát poškodené vojskom. V 17. storočí ho postihlo aj viacero požiarov, najväčší v roku 1696. Napriek tomu pokračoval hospodársky rozvoj mesta, najmä v textilnom priemysle (plátenníctvo). Tento rozvoj však výrazne oslabilo rozdelenie Sliezska v roku 1742, ktoré spôsobilo stratu sliezskych trhov – dovtedy hlavného odberateľa miestnej produkcie. Mesto zároveň prišlo o banské práva a s nimi spojené daňové výhody. Rekatolizácia panstva bola sprevádzaná dlhotrvajúcou a intenzívnou vlnou čarodejníckych procesov. Od prvého procesu v roku 1622 až po posledný v roku 1684 si procesy, iniciované predstaviteľmi biskupa aj miestnymi mešťanmi, vyžiadali len v samotnom Jeseníku približne 102 obetí. Spolu s procesmi v oblastiach Šumperka a Velké Losiny ide o najvýznamnejšie príklady „honov na čarodejnice“ na území dnešnej Českej republiky.

Odkaz Vincenza Priessnitza

V 19. storočí sa o rozvoj mesta a regiónu výrazne zaslúžili kúpele a prvý vodoliečebný ústav na svete, ktorý založil Vincenz Priessnitz začiatkom 20. rokov 19. storočia. Podľa neho sa dnes nazývajú Priessnitzove kúpele, pričom hlavnou budovou je Priessnitzovo sanatórium od architekta Leopold Bauer. Detský pavilón Karolina je pomenovaný po dcére Vincenza Priessnitza, ktorú sa mu nepodarilo vyliečiť a zomrela vo veku troch rokov..

Po odsune Nemcov zabudnutý výbežok našej krajiny

Po roku 1918 sa Jeseník stal – proti vôli väčšiny svojich obyvateľov – súčasťou Československa. Bezprostredne po Mníchovskej dohode bol Jeseník s okolím pripojený k Nemecku a väčšina českých obyvateľov mesto opustila. Po skončení druhej svetovej vojny boli v rokoch 1945 – 1947 naopak vysídlení väčšinoví nemeckí obyvatelia. V roku 1947 bol dovtedajší Frývaldov premenovaný na Jeseník. Počas nasledujúcich štyroch desaťročí mesto stratilo mnoho hodnotnej historickej zástavby, ktorú nahradila panelová výstavba. Svoju úlohu hospodárskeho centra stratilo aj po zrušení okresu v roku 1960, keď bol Jeseník začlenený do okresu Šumperk. Okres Jeseník bol znovu obnovený 1. januára 1996 a je dnes najmenším okresom v Českej republike podľa počtu obyvateľov. Takmer celý okres leží v historickom Dolnom Sliezsku, respektíve v najzápadnejšej časti Českého Sliezska. Ide o južnú časť bývalého Niského kniežatstva, ktorá zostala Českej korune v rámci habsburskej monarchie po prehratých sliezskych vojnách s Pruskom (1740 – 1763).

Kúpeľný oddych, čistý vzduch, pokoj a autenticita

Jeseník je úzko spojený s tradíciou vodoliečby – zakladateľ modernej hydroterapie Vincenz Priessnitz tu v prvej polovici 19. storočia vybudoval svoje preslávené sanatórium. Dodnes si tu môžete dopriať rôzne vodné procedúry, kúpele a relaxačné programy. V obci Lipová-lázně sa nachádzajú kúpele Dolní Lipová a v meste Zlaté Hory sanatórium Edel. Oblasť Jeseníkov patrí k ekologicky najčistejším v celej krajine – bez veľkého priemyslu, s čistou vodou a vzduchom bez smogu. To oceňujú najmä alergici alebo ľudia s dýchacími problémami. Na rozdiel od preplnených turistických destinácií si Jeseník zachováva pokojnejší a autentickejší charakter. Je to miesto skôr pre tých, ktorí hľadajú regeneráciu než rušný turistický život.

Chránená krajinná oblasť Jeseníky a ďalšie prírodné atrakcie okresu

Mesto Jeseník leží v pohorí Hrubý Jeseník v nadmorskej výške približne 680 m n. m., takže aj počas horúcich letných dní je tu príjemne chladnejšie než v nížinách. Na území Jesenicka bola vyhlásená Chránená krajinná oblasť Jeseníky, nachádzajú sa tu aj tri národné prírodné rezervácie – Praděd, Rejvíz a Šerák-Keprník. Národnými prírodnými pamiatkami sú Borový, jaskyne Na Pomezí, Na Špičáku a Venušine misky. Medzi ďalšie prírodné pamiatky patria napríklad Čierne jazero, Chebzí, Píšťala, Skalka pod Kaní horou, vodopády Strieborného potoka alebo niekoľko zatopených lomov. Región je vzhľadom na svoju rozmanitú a bohatú prírodu obľúbeným cieľom individuálnej rekreácie, pešej turistiky, cyklistiky aj lyžovania. Územie okresu je popretkávané náučnými chodníkmi, napríklad zo Šeráku na Červenohorské sedlo, na Rejvíz k Veľkému machovému jazierku či chodník v okolí Zlatých Hôr, ktorý približuje históriu miestnej ťažby drahých kovov. Turistických trás je v okolí nepreberné množstvo pre všetky úrovne kondície. Neďaleko sa nachádza aj známa prečerpávacia vodná elektráreň Dlouhé stráně alebo zámok Veľké Losiny v okrese Šumperk. Cyklisti môžu vyskúšať preslávené singletracky Rychlebské stezky. Okrem prírodných atrakcií sa tu nachádza aj viacero kultúrnych pamiatok – napríklad v Javorníku zámok Jánský Vrch – a s Jesenickom sa možno zoznámiť aj z viacerých vyhliadkových veží.

Praděd – najvyšší vrch Moravy

Praděd je so svojimi 1 491 metrami nielen najvyšším vrchom Moravy, ale aj Českého Sliezska. Vrcholom prechádza hranica Moravskosliezskeho a Olomouckého kraja. Televízny vysielač postavený v rokoch 1968 – 1980 je vďaka svojej výške 146,5 metra najvyšším pevným bodom v Českej republike – jeho vrcholová časť presahuje nadmorskú výšku Sněžky. Vyhliadková plošina sa nachádza 73 metrov od päty veže a je dostupná výťahom. Výhľady odtiaľ stoja za to – krásne vidieť nielen celé Jeseníky a Beskydy (Lysá hora, Radhošť), ale aj Sněžku a slovenské pohoria ako Malá Fatra a Vysoké Tatry. Pri dobrej viditeľnosti možno dokonca zazrieť aj Alpy. Pôvodná kamenná rozhľadňa z rokov 1903 – 1912 s romantizujúcim gotickým vzhľadom sa po druhej svetovej vojne zrútila. Praděd má drsné podnebie – priemerná ročná teplota tu dosahuje necelý 1 °C. Cestou z Červenohorského sedla na Praděd nezabudnite navštíviť legendárnu horskú chatu Švýcárna, ktorá bola pôvodne pastierskou salašou z roku 1887.

Národná prírodná rezervácia Šerák-Keprník

Ak sa z Červenohorského sedla vydáte na opačnú stranu než na Praděd, vstúpite do Národnej prírodnej rezervácie Šerák-Keprník, vyhlásenej už v roku 1933. Je pomenovaná podľa dvoch miestnych dominantných vrcholov. Známejší Šerák (1 351 m n. m.) leží na historickej hranici Moravy a Sliezska. Pod vrcholom stojí kamenná Chata Jiřího z roku 1888. Na Šerák sa dá ľahko dostať sedačkovou lanovkou z Ramzovského sedla. Keprník (1 423 m n. m.) je štvrtým najvyšším vrcholom Hrubého Jeseníka. Na jeho vrchole sa nachádzajú krásne mrazové sruby a na južnom svahu rašelinisko.