Ponuka oblastí Španielsko
Krajina na hojdačke dejín
Španielske kráľovstvo, rozprestierajúce sa na väčšine Pyrenejského (tiež Iberského) polostrova, patrí medzi najväčšie európske krajiny. Kvôli nehostinným prírodným podmienkam centrálnych oblastí však patrí v západnej Európe medzi štáty s najnižšou hustotou osídlenia. Španielsko prešlo obrovskými historickými zvratmi, počas ktorých bolo najväčšou svetovou mocnosťou, no zároveň sa ocitalo aj na samom dne. V dávnej minulosti tu vznikla jedna z kolísok európskej civilizácie, ktorú reprezentujú napríklad slávne jaskynné maľby v kantábrijskej jaskyni Altamira. Neskoršie iberské osídlenie vystriedali Rimania, po ktorých sa dodnes na mnohých miestach zachovalo množstvo pamiatok. Po páde Rímskej ríše, spôsobenom vpádmi Vandalov a Vizigótov, prenikli na Pyrenejský polostrov Arabi, ktorí žili vo vzácnej harmónii s pôvodným obyvateľstvom. Ich vyspelá kultúra zanechala najmä v Andalúzii najcennejšie islamské pamiatky v celej Európe. Kresťanské znovu dobývanie územia (reconquista) trvalo od roku 711 a vyvrcholilo v slávnom roku 1492 za vlády „katolíckych kráľov“ Izabely Kastílskej a Ferdinanda Aragónskeho. V tom čase sa krajina po stáročiach opäť zjednotila a zároveň vďaka Kolumbovi prenikla do Ameriky. Tento rok sa však zapísal do dejín aj hanebným vyhnaním sefardských Židov z krajiny. V nasledujúcich storočiach, až do vymretia tejto vetvy dynastie v roku 1700, vytvorili habsburskí panovníci Španielska ríšu, „nad ktorou slnko nezapadá“, siahajúcu od väčšiny územia Ameriky cez Holandsko až po Filipíny. Poklady získané v kolóniách možno dodnes obdivovať v bohato zdobených renesančných a barokových chrámoch a zámkoch po celej krajine. V novoveku sa konzervatívne katolícke Španielsko začalo prepadať do čoraz hlbšej krízy, ktorá vyvrcholila občianskou vojnou po vyhlásení republiky v roku 1931. Víťazne z nej vyšiel neslávne známy „Caudillo“, generál Francisco Franco, ktorý krajinu ovládal ako jeden z posledných západoeurópskych diktátorov až do svojej smrti v roku 1975. Následne sa Španielsko začlenilo do európskych demokratických štruktúr a po kríze spojenej s vysokou nezamestnanosťou spôsobenou vládami socialistov v 80. a 90. rokoch sa počas vlády pravicového premiéra Aznara stalo jedným z najrýchlejšie rastúcich lídrov európskej ekonomiky. „Nešpanielske“ regióny Baskicko a Katalánsko získali širokú autonómiu a výrazne prispievali k prudkému hospodárskemu rastu krajiny, poháňanému najmä realitným boomom, ktorý pokračoval až do hospodárskej krízy v rokoch 2008 – 2014.
Vládu socialistov vedených José Luisom Rodríguezom Zapaterom, ktorí po madridských atentátoch v roku 2004 vystriedali Aznarovu Ľudovú stranu, vo voľbách v roku 2011 opäť porazila Ľudová strana pod vedením Mariana Rajoya. Ten sa snažil krajinu vyviesť z krízy tvrdými úspornými opatreniami, avšak úspechy boli len čiastočné.
Voľby v rokoch 2015, 2016 a 2019 (dvakrát) priniesli politický pat, ku ktorému prispel aj odchod značnej časti voličov od tradičných strán ľavice a pravice k novým populistickým hnutiam Podemos, Ciudadanos a Vox. V roku 2018 bola vláde premiéra Mariana Rajoya vyslovená nedôvera v súvislosti s korupčným škandálom a kráľ vymenoval socialistu Pedra Sáncheza za nového predsedu vlády, ktorým zostáva dodnes.
Španielov okrem chronicky vysokej nezamestnanosti, ktorá dlhodobo patrí medzi najvyššie v Európe, trápi aj rastúci tlak migrantov, predovšetkým na dve africké exklávy Ceuta a Melilla na marockom pobreží. K stabilite politickej situácie neprispel ani fakt, že v Katalánsku zvíťazili v regionálnych voľbách v septembri 2015 separatistické strany usilujúce sa o nezávislosť Katalánska od Španielska. Situáciu ešte viac vyostrilo vyhlásenie nelegálneho referenda o samostatnosti v októbri 2017, po ktorom centrálna vláda Katalánsku odobrala autonómiu, rozpustila katalánsky parlament a odvolala regionálnu vládu.
Približne 20 katalánskych politikov skončilo v súvislosti s protiústavným referendom vo väzbe a niektorí boli odsúdení na tresty odňatia slobody. Treba však dodať, že tieto vnútropolitické nepokoje nemajú a ani nebudú mať vplyv na cestovný ruch v Katalánsku a na návštevníkov, ktorí do tohto bohatého a turisticky atraktívneho regiónu každoročne prichádzajú zo zahraničia v počte približne 18 miliónov.
Mimoriadna prírodná rozmanitosť a priaznivé ceny
Príroda Španielska je charakteristická suchým a teplým podnebím na juhu a v centrálnych horských oblastiach, zatiaľ čo na severe pri Atlantiku prevláda chladnejšie a daždivé počasie. V krajine nájdeme vysoké pohoria, sopky aj nesmierne množstvo historických pamiatok. Hlavným dôvodom, prečo patrí Španielsko medzi najnavštevovanejšie európske krajiny, je však predovšetkým teplé podnebie a more na pobreží Stredozemného mora, ako aj na Baleárskych a Kanárskych ostrovoch. Letná sezóna je tu mimoriadne dlhá a aj počas zimy panuje príjemné podnebie, vďaka čomu sa sem na zimné mesiace sťahujú mnohí dôchodcovia zo studenej severnej a západnej Európy. Prispieva k tomu aj na západoeurópske pomery priaznivá cenová úroveň.
V kráľovstve temperamentu a vášne
Temperamentné španielske obyvateľstvo je voči cudzincom mimoriadne priateľské a treba dodať, že na rozdiel napríklad od Talianov aj pomerne dobre jazykovo vybavené. Nechajte sa teda osloviť aj vy krajinou Dona Quijota, El Cida, krajinou veľkých dobyvateľov a objaviteľov, krajinou paelly, sangrie, flamenca a corridy, krajinou Vélasqueza, Goyu, Picassa, Dalího, Miróa či Gaudího, krajinou futbalu i Letných olympijských hier v roku 1992, krajinou s nádherným a bohatým jazykom, ktorá je, hoci hlboko tradičná a svojrázna, zároveň mimoriadne moderná, dynamická a predovšetkým napriek všetkým aktuálnym ekonomickým aj politickým ťažkostiam spontánne veselá a pohostinná.
ZÁKLADNÉ ÚDAJE
rozloha: 504.782 km2
počet obyvateľov: 49.077.984
národnostné zloženie: 74 % Španieli, 17 % Katalánci, 7 % Galícijčania, 2 % Baskovia; ďalej Rumuni, Maročania, Briti a ďalší
náboženstvo: 76 % katolíci, 20 % bez vyznania, 1,5 % protestanti, 2 % moslimovia, 0,5 % ostatní
úradný jazyk: španielčina (kastílčina); regionálne tiež katalánčina, baskičtina, galícijčina a valencijčina
hlavné mesto: Madrid – 3,2 mil. obyvateľov
ďalšie veľké mestá: Barcelona – 1,6 mil. obyvateľov, Valencia – 0,8 mil., Sevilla – 0,7 mil., Zaragoza – 0,7 mil.
štátne zriadenie: kráľovstvo
kráľ: od 19. 6. 2014 Felipe VI., syn Juana Carlosa I. de Borbón, ktorý vládol od pádu diktatúry v roku 1975
vláda: od 7. júna 2018 vláda socialistov na čele s premiérom Pedrom Sánchezom
administratívno-správne členenie: 17 autonómnych oblastí – 52 provincií (47 na Iberskom polostrove, 1 na Baleárskych ostrovoch, 2 na Kanárskych ostrovoch a 2 exklávy Ceuta a Melilla na marockom pobreží, ktoré majú štatút autonómnych miest)
mena: EURO
HDP na obyvateľa za rok 2025: 33 933 €
ďalšie informácie: člen EÚ od roku 1986, člen NATO od roku 1982
---------------------------------------------
Veľvyslanectvo SR:
Ambasáda Slovenskej republiky, Calle del Pinar 20, 28006 Madrid, Španielsko, tel.: +34 91 590 38 61
