Slovinsko - dovolenka pri mori

Slovinsko, najvyspelejší postkomunistický štát a zem nám kultúrne i geograficky veľmi blízka, zatiaľ stojí skoro nezaslúžene na okraji záujmu slovenských turistov tranzitujúcich tadiaľto obvykle k moru do Chorvátska. Táto sympatická zem má však rozhodne na svojom nedlhom, ale krásnom, pobreží Jadranu čo ponúknuť.

Slovinsko je so svojou dvojmiliónovou populáciou skôr menšou zemou, ale vďaka svojmu členitému pobrežiu i hornatému vnútrozemiu s početnými jazerami toho ponúka viac, než mnohé podstatne väčšie štáty. Zo slovinských prímorských stredisiek sme opäť zvolili noblesnú Portorož, menej známy Strunjan, susednú Izolu a Ankaran ležiaci pri talianskych hraniciach.

Slovinsko je pravou voľbou pre tých, ktorí si radi vychutnajú krásy prírody a historických pamiatok, či si pochutnajú na miestnych špecialitách za ceny, ktoré môžu smelo súťažiť s našimi. Rozumná cenová hladina Slovinska obecne bude skôr ďalším neopominuteľným dôvodom, prečo sa do tejto okúzlujúcej zeme vypraviť.

Pozoruhodná je i typická pohostinnosť miestnych obyvateľov, s ktorými naviac môžete konverzovať pri pohári miestneho dobrého piva či vína príbuzným jazykom. Slovinci sú nám veľmi podobní svojou mentalitou. Snáď len svojou čistotou dnes pripomína táto hrdá zem skôr Rakúsko.

K výhodám môžeme pripočítať i fakt , že našich kolegov z Európskej únie je možné navštíviť už za niekoľko málo hodín veľmi pohodlnej cesty autom. To všetko nás vedie k záveru, že Slovinsko je destináciou šitou na mieru predovšetkým tým z Vás, ktorí preferujú pohodové trávenie dovolenky v priateľskom prostredí.

Zem pod Triglavom Vás určite po všetkých stránkach príjemne prekvapí, zvlášť pokiaľ k pozitívnemu vyzneniu dovolenky napomôže i počasie. Slovinsko je našim zaručeným tipom pre Vašu spokojnosť!

Geografia Slovinska

Hory, jazerá i more – Slovinsko sa môže na pomerne malej ploche (z prístavu Koper na západe do Lendavy na východe je to len 310 kilometrov) pochváliť nádhernou a rozmanitou krajinou. Je bohatá na rôznorodé pohoria, jaskyne, rozsiahle lesy i romantické jazerá, čo z tejto zeme činí naozajstný turistický raj.

Z nížin pri Terstskom zálive sa príkro zvíhajú jednotlivé pohoria. Na juhu je to Snežnik s 1.795 metrov vysokým vrcholom Veliki Snežnik, z ktorého je vidieť more, Istria i Alpy ako na dlani.

Slovinské Alpy, vypínajúce sa v severnej časti zeme, sa delí na Julské Alpy s najvyššou slovinskou horou, Triglavom, Karavanky, Kamnicko-Savinjské Alpy a Pohorje. V údoliach nájdete vyhlásené horské lyžiarske strediská ako Kranjska Gora, a tiež množstvo vodných plôch, ktorým kraľujú slávne ľadovcové jazerá Bledské a Bohinjské.

Z krasových javov vyniká rozsiahly podzemný systém Postojna, jaskyne v regióne Kočevski Rog a v národnom parku Škocjan. Najväčšími riekami na slovinskom území sú Sáva a Dráva, odtekajú za hranice do Dunaja.

Postojenská jaskyňa a Lipica

Jaskynný krasový systém pri obci Postojna je dlhý 20.570 metrov. Časť otvorená pre verejnosť je s 5,3 kilometrami, obsluhovanými turistickým vláčikom, najdlhšou na svete. Žije tu pozoruhodný endemický obojživelník jaskyniar. Neďaleko sa nachádza dedinka Lipica preslávená chovom konského plemeňa Lipicáni, vyšlachteného počas vlády Márie Terézie. Kone sú dodnes dodávané do viedenskej jazdeckej školy.

Jediným žrebčínom na Slovensku, ktorý chová lipicany od založenia v roku 1921, je Národný žrebčín Topoľčianky.

Fauna a flóra v Slovinsku

V Slovinsku nájdete len jediný národný park, a to Triglavský vo vápencovej oblasti Julských Álp. Príroda však nadelila tejto zemi toľko krás, že vám k ich poznaniu jedna dovolenka rozhodne stačiť nebude. Nie náhodou je 8 percent plochy Slovinska zahrnutých do chránených prírodných území.

Rastlinná ríša vďačí za svoju rozmanitosť, počítajúcu cez 3.000 rastlinných druhov, z ktorých je 60 endemických, predovšetkým geografickej polohe Slovinska. Leží totiž na rozhraní alpskej oblasti, jadranského prímoria, Panonskej nížiny a vápencového krasu.

K najvzácnejším druhom slovinskej flóry patrí napríklad triglavský horec a triglavská ruža kvitnúca v období od mája do septembra. Vo vyšších horských polohách rastú väčšinou kosodreviny a smrekovce, smerom do údolia prechádzajú v listnaté porasty bukových lesov. Jadranské pobrežie lemuje stredomorská vegetácia cyprusovcov, paliem a oleandrov.

Najznámejším a pre Slovinsko najtypickejším živočíchom je kozorožec, v minulosti takmer na pokraji vyhubenia. V poslednej dobe týchto nádherných zvierat, ktoré sú jedným z národných symbolov zeme, opäť pribúda. V rozľahlých lesných oblastiach žijú vo vysokom počte medvedi hnedí, vysoká a čierna zver. Miestne bystriny sú bohaté na pstruhov i ďalšie druhy rýb.

Slovinské dejiny

Prvé ucelené informácie pochádzajú až z obdobia rozkvetu Rímskej ríše. Okolu roku 550 sa počas druhej vlny sťahovania národov predkovia Slovincov posúvajú cez Moravu, kde sa v rámci Samovej ríše na chvíľu stretávajú tiež s Čechmi, až k južnému okraju Rakúska. Do konca 12. storočia dochádza ku sformovaniu Kraňska, Korutan a Štajerska, základných slovinských územných celkov.

V roku 1251 český kráľ Přemysl Otakar II. získáva Štajersko a v roku 1270 pripája k svojmu panstvu i Korutany a Kraňsko. Dochádza k založeniu väčšiny dnešných slovinských miest, najmä na obchodnej ceste z Viedne cez Terst do Benátok. Po porážke Přemysla Otakara II. na Moravskom poli Rudolfom Habsburským sa slovinské zeme stávajú súčasťou habsburskej monarchie.

Vláda Márie Terézie a Jozefa II. v 18. storočí sa nesie v znamení zrušenia nevoľníctva, náboženského uvolnenia a ďalších reforiem. Predstavitelia slovinského národného obrodeneckého hnutia sa zameriavajú, obdobne ako naši obrodenci, na pozdvihnutie domáceho jazyka a literatúry.

Slovinsko, zaradené v rokoch 1809 až 1813 do tzv. Ilyrských provincií, je v tejto dobe jedným z mála štátov mimo Francúzska, kde je oslavovaný Napoleon. Po jeho porážke prevzalo vládu opäť Rakúsko a Viedenský kongres (1814-1815) opäť znamenal návrat k cenzúre.

V dobe tzv. Bachovho absolutizmu sa v 60. rokoch začala formovať slovinská politická scéna. V prvej svetovej vojne bojujú Slovinci (rovnako ako naši) v armáde Rakúsko-Uhorska, ovšem 1. decembra 1918 sa stávajú súčasťou samostatného štátu Kráľovstva Srbov, Chorvatov a Slovincov, od roku 1929 nazývaného Kráľovstvo Juhoslávie.

Okupácia Juhoslávie počas druhej svetovej vojny znamenala mj. rozdelenie územia Slovinska medzi Nemecko, Taliansko a Maďarsko. Monarchia definitívne skončila 29. novembra 1945, kedy ju zrušil parlament. V Belehrade je potom vyhlásená Federálna a ľudová republika Juhoslávie.

Po smrti juhoslávskeho prezidenta Josipa Broza Tita 4. mája 1980 v Lublani začína proces rozpadu republiky. Nárast nacionalistických tendencií postupne vedie až k vyhláseniu nezávislosti Slovinska 25. júna 1991. Po desiatich dňoch bojov s juhoslávskou armádou je podpísaná Brionská dohoda a potvrdená slovinská samostatnosť.

Od marca 2004 je Slovinsko členským štátom NATO a od 1. mája 2004 tiež súčasťou Európskej únie. Od 1. januára 2007 sa v Slovinsku platí namiesto vlastnej slovinskej meny eurom.

Slovinská kuchyňa

Navštíviť Slovinsko sa vyplatí už kvôli jeho mimoriadne atraktívnej a bohatej gastronómii. Slovinská strava v sebe spája krajové zvyklosti s chuťami kuchyne maďarskej, rakúskej, talianskej či bosenskej. Majstrovsky ju dopĺňajú vína z troch slovinských vinárskych oblastí.

Ako predjedlo najčastejšie dostanete pršut, sušené bravčové stehno. Z polievok, ktoré bývajú tak výdatné, že je možné ich konzumovať i ako hlavný chod, je obľúbená zemiaková polievka s mrkvou, kapustou a údeným mäsom, na chutnú kyslú polievku (kiselja) narazíte zvlášť v Alpách.

Ako hlavný chod si je možné počas loveckej sezóny vo vnútrozemí a horských oblastiach objednať vynikajúcu zverinu. V prímorských oblastiach sa v ponuke reštaurácií objavujú ryby (ropušnice, čert morský, mečúň, plotica) a morské plody (langusty, mušle, kalamáre). Sépie sa podávajú jednoducho pečené, grilované či plnené šunkou a syrom. Mušle sa pripravujú dusené na cesnaku, cibuli a víne. Veľmi často stretnete tiež hľuzovky, používané ku zjemneniu cestovín a k dochucovaniu jedál.

Z dezertov si pochutnajte na koláči Gibanica plnenom orieškami, tvarohom a ovocím, v oblasti Bledského jazera vyskúšajte „bledskú kremšnitu“ z lístkového cesta a maslového krému. Vo väčšine jedálnych lístkov natrafíte i na palacinky s čokoládou, orieškami a šľahačkou.

A pokiaľ práve nebudete mať dostatok času vychutnať si kompletné menu, doprajte si aspoň rýchlu chuťovku v podobe hojne rozšírenej kraňskej klobásy.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

rozloha: 20.273 km2
obyvateľstvo: 2.061.085
národnostné zloženie: Slovinci (83,06 %), Srbovia (1,98 %), Chorváti (1,81 %), Bosniaci (1,1 %)
náboženstvo: 57,8 % rímsky katolíci, 2,3 % pravoslávni, 2,4 % muslimovia, 0,8 % evanjelíci
úradný jazyk: slovinčina, v občinách s národnostnými menšinami taliančina a maďarčina
hlavné mesto: Lublaň – 279.000 obyvateľov
ďalšie veľké mestá: Maribor – 89.056, Celje – 37.115, Kranj – 34.950, Velenje – 26.426, Koper – 23.273, Novo mesto – 22.417, Ptuj – 18.134
štátne zriadenie: republika (od vzniku v roku 1991)
prezident: Borut Pahor (od roku 2012)
vláda: predseda vlády Janez Janša (od marca 2020, tento úrad už zastával v roku 2004–2008 a 2012–2013; od roku 1995 pôsobí ako predseda Slovinskej demokratickej strany – SDS)
administratívno – správne členenie: 19 okresov a 212 občín, z ktorých 11 má status mestskej občiny
mena: 1 Euro = 100 centov
HDP za rok 2019: 23.204 EUR / os.
ďalšie: člen EU od 1. 5. 2004, od marca v roku 2004 člen NATO

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Ľubľane
Bleiweisova 4, 1000 Ľubľana

+386 14255425
Linka pre poskytovanie služieb
emb.ljubljana@mzv.sk

+38641639719
Na núdzovej linke neposkytujeme konzulárne informácie. Je určená len na nahlásenie úmrtí, hospitalizácií, policajného zadržania a iných vážnych prípadov ohrozujúcich život, zdravie či majetok slovenských občanov, ktorí sa ocitli v núdzi
cons.ljubljana@mzv.sk