Hranice súčasného Francúzska zhruba zodpovedajú tým z dôb starovekej Galie obývanej keltským kmeňom Galov. Galia bola podrobená v 1. storočí pr. n. l. Rímani a Galovia prevzali latinský jazyk i kultúru. Počiatky šírenia kresťanstva sa datujú od 2. a 3. storočia. Galské východné hranice boli v 4. storočí obsadené germánskymi kmeňmi, prevážne Frankami, ktorí neskôr dali zemi jej dnešné meno. Existencia Francúzska ako samostatného štátu sa tradične dátuje od rozdelenia Franskej ríše v roku 843. Z Východnej Franskej ríše sa stala Svätá ríša rímska (neskôr národa nemeckého), západná časť dala vzniknúť dnešnému Francúzsku. Potomkovia Karola Veľkého vládli Francúzsku až do roku 987, kedy bol korunovaný kráľom Hugo Kapet. Jeho potomkovia, Kapetovci a ich vedľajšie vetve z Valois a Bourboni postupne pomocou série vojen a dedičstva zjednotili územie pod centrálnu panovnícku moc. Monarchia dosiahla svojej najväčšej moci počas vlády Ludvíka XIV., prezývanému Král Slnka, ktorý vládol 72 rokov na prelome 17. a 18. storočia. V tej dobe malo Francúzsko veľký vplyv na európsku politiku, ekonómiu a kultúru. Bolo najľudnatejším štátom v Európe a tretím na svete po Číne a Indii. Zároveň sa však postupne prepadalo do rekordnej zadlženosti a ekonomického úpadku. Úpadok ríše sa počas následkov Ludvíka XIV. stále prehlboval a bol jednou z príčin Francúzskej revolúcie, ktorá prepukla v roku 1789 a viedla 3. septembra 1791 k nahradeniu absolutistickej monarchie konstitučnej, 22. septembra 1792 bola následne nastolená Prvá republika. V roku 1799 ovládol republiku Napoleon Bonaparte, stal sa prvým konzulom a 18. mája 1804 štátnym prevratom založil prvé francúzske cisárstvo, a stal sa jeho prvým panovníkom. Napoleon na krátku dobu ovládol väčšinu Európy, bojoval so Spojeným kráľovstvom, Pruskom, Rakúskom a Ruskom, založil nové kráľovstvá, do ich čela dosadil členov svojej rodiny. Po porážke v bitve pri Lipsku už nebol schopný čeliť aliančným armádam a v apríli 1814 abdikoval. Potom došlo k obnoveniu bourbonského kráľovstva. Počas Viedenského kongresu utiekol z vyhnanstva na ostrove Elba a nakrátko obnovil cisárstvo. Definitívne porazený bol v roku 1815 v bitve pri Waterloo. V roku 1830 dala Júlová revolúcia vzniknúť konstitučnej monarchii v čele s vedľajšou vetvou Bourbonov, nahradenej v roku 1848 Druhou republikou. Jej existencia bola zanedlho ukončená zvolením doterajšieho prezidenta a cisárovho synovca Ludvíka Napoleona cisárom (ako Napoleona III.), ktorý bol zajatý po prehranej prusko-francúzskej vojne v roku 1870, kedy vznikla Tretia republika. Aj keď vyšlo Francúzsko  víťazne z prvej i druhej svetovej vojny, strácalo počas 20. storočia postupne bývalé veľmocenské postavenie. Po II. Svetovej vojne vznikla Štvrtá republika. V roku 1958 bola nastolená súčasná Piata republika v čele s generálom Charlesom de Gaullom. V posledných desaťročiach sa Francúzsko zmierilo s Nemeckom a v spojení s ním usiluje o politickú a ekonomickú integráciu Európy.

Turisticky suverénne najnavštevovanejšia zem sveta

V zemi nájdeme i nesmierne množstvo pamiatok a múzeí (kedy parížsky Louvre je tým absolútne najnavštevovanejším v EU), ale hlavným dôvodom, prečo je Francúzsko s veľkým náskokom turistami najvyhľadávanejšou zemou Európy i sveta (v roku 2015 ju navštívilo 83,7 miliónov turistov a Francúzsko tak ukrajuje z celosvetového cestovného ruchu úctyhodných 7,5 %), je predovšetkým teplé klima a more na stredomorskom pobreží a unikána gastronómia. Francúzska kuchyňa je charakteristická svojou veľkou rozmanitosťou; je označovaná ako jeden z najelegantnejších štýlov varenia na svete, francúzske spôsoby varenia ovplyvnili celú západnú Európu a mnoho kulinárskych škôl užíva francúzsku kuchyňu ako základ všetkých ostatných foriem európskeho varenia. Doplňme povestne vynikajúce francúzske vína tiché i šampanské, ako i celkové francúzske umenie žiť alebo „savoir vivre“, ktoré označuje i obecne spôsob francúzskej zdvorilosti, elegancie, dobrých mravov a bontónu. Prenesene je sem možné započítať napríklad i špecifickú francúzsku módu či legendárne parfumy rodiace sa napríklad z nekonečných provensálskych levandulových polí.

Svetová kultúrna avantgarda i atraktívna ponuka športov

Francúzsko hralo počas celého stáročia veľmi dôležitú rolu ako kultúrne centrum celej Európy v čele s Parížou. Mnoho výtvarných štýlov či literárnych smerov 20. storočia má francúzsky pôvod (napr. dadaizmus, kubizmus, surrealizmus). Francúzsko bolo dlhú dobu považované za centrum európskeho umenia a hudby.

Najpopulárnejším športom vo Francúzsku je futbal, ďalej cyklistika, ragby, automobilový šport (Grand Prix Francie v Magny-Cours, 24 hodín Le Mans, Rallye Monte Carlo) a tenis (French Open v Paríži). Ovšem úplne jedinečným a dosť svojráznym fenoménom zeme galského kohúta (a zároveň najhranejším športom) je pétanque, ktorý hrá vo Francúzsku približne 17 miliónov ľudí.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

rozloha: 543.965 km2

obyvateľstvo: 67.022.000

národnostné zloženie: francúzske právo umožňuje dvojité občianstvo a nevyžaduje, aby sa nový francúzsky občan vzdával svojho pôvodného občianstva; 5 % občanov Francúzska (bez zahrnutia zámorských teritórií) má preto dvojité občianstvo. 90 % držiteľov dvojitého občianstva sú imigranti alebo potomkovia prisťahovalcov. Zhruba 50 % imigrantov si ponechalo občianstvo zeme pôvodu.

Zišťovať rasu, etnickú príslušnosť a náboženstvo pri sčítaní obyvateľstva je zákonom zakázané. Francúzi síce oficiálne tvoria 94% populácie (za menšiny sú považovaní Nemci, Bretonci a Katalánci), je ale odhadované, že 40 % francúzskej populácie má predka, ktorý pochádza z nejakej migračnej vlny, čo robí z Francúzska etnicky najrôznorodejšiu zem v Európe (úroveň je porovnateľná napr. s USA či Kanadou).

náboženstvo: vo francúzsku je zákonom zakázané zhromažďovať informácie poukazujúce na náboženské názory“.  Vláda samotná neudržuje štatistiky o viere svojich občanov. Štatistiky The World Factbook: rímskokatolické kresťanstvo 83–88 % (ovšem 33 % obyvateľov sa považuje skôr za ateistov), islám 5–10 %, protestantizmus 2 %, židovské náboženstvo 1 %.

úradný jazyk: francúzština (podľa francúzskej ústavy je jediným úradným jazykom Francúzsko); regionálne sa používajú tiež alsaština, korzičtina, baskičtina, bretonština, okcitánština (zahŕňajúca provensálštinu, gaskonštinu a langedokštinu) a valonština

hlavné mesto: Paríž - 2,24 mil. obyvateľov (v aglomerácii žije cez 12 milionov ľudí)

ďalšie veľké mestá: Marseille (852 tis.), Lyon (496 tis.), Toulouse (453 tis.), Nice (343 tis.), Nantes (291 tis.), Štrasburk (274 tis.), Montpellier (257 tis.), Bordeaux (241 tis.), Lille (226 tis.), Rennes (209 tis.)