Nizozemsko

Nizozemsko – krajina tulipánov, kanálov a veterných mlynov

Nizozemsko je fascinujúca krajina v severozápadnej Európe, ktorá návštevníkom ponúka jedinečnú kombináciu bohatej histórie, kultúrneho dedičstva a prírodných krás. Absentujú tu síce hory, ale môžete pozorovať inde nevídanú krajinu, ktorú pracovití Holanďania doslova vytrhli moru.

Bohatá a dramatická história

Nizozemsko má bohatú históriu. Územie dnešného Nizozemska bolo osídlené od poslednej doby ľadovej. V Drenthe bola nájdené praveké kánoe z doby asi 8000 pr. n. l., ktoré je považované za najstaršiu loď sveta. Poľnohospodástvo sa dostalo do Nizozemska niekedy okolo roku 5000 pr. n. l. Z tej doby pochádza i prvá keramika na tomto území.

V staroveku sa na území dnešného Nizozemska usídlili germánske kmene (najmä Batavovia, Frízsovia a Sálsky Frankovia) a Keltovia. Tieto kmene potom medzi sebou súperili o moc. V roku 58 pr. n. l. si oblasť podmanil so svojimi vojskami rámsky cisár Július Caesar. Rimania tu postavili prvé mestá a vytvorili provinciu Germania Inferior (Dolná Germánia). Hranica rímskej ríše ležala pozdĺž Rýna.

Po rozpade Západorímskej ríše vzniklo roku 650 Frízske kráľovstvo, ktoré sa ale postupom času, najmä počas vlády Chlodvíka, dostalo pod vplyv Franskej ríše. V roku 734 ňou bolo plne pohltené. Spolu s tým prišla christianizácia, ktorej svobodní Frízsovia, najmä kráľ Radbod, predtým veľmi tvrdo vzdorovali.

Približne v 10. storočí došlo k rozdrobeniu krajiny na jednotlivé kniežactvá prináležiace ku Svätej ríši rímskej (najmä Holandské hrabstvo, Henegavské hrabstvo, Flanderské hrabstvo, Geldernské vojvodstvo, Brabantské vojvodstvo, Utrechtské kniežacie biskupstvo), v ktorých vznikali mestá s kvitnúcim obchodom a remeslami. Bohaté mestá si začali od panovníka kupovať určité privilégia. V praxi to znamenalo, že najbohatšie mestá sa stali kvázi-nezávislými republikami, s vlastnými zákonmi.

V roku 1247 bol zvolený Vilém II. Holandský rímskym kráľom. V roku 1384 zdedil takmer celé Nizozemie burgundský vojvoda Filip Smelý. V rokoch 1433–1477 tým pádom bolo Nizozemie súčasťou Burgundského vojvodstva. Keď v roku 1477 v bitve pri Nancy, ktorá rozhodla burgundské vojny, padol burgundský (a tiež luxemburgský, brabantský, geldernský) vojvoda Karol Smelý, jeho dedička, Mária Burgundská, sa vydala za Maximiliána I. Habsburgského, takže z burgundského dedičstva pripadlo celé burgundské Nizozemie Habsburgom. Po smrti Márie Burgundskej v roku 1482 sa vládcom Nizozemia stal jej syn Filip I. Tzv. Pekný. V roku 1496 si zobral Johanu Šialenú, čím sa Habsburgovia stali dedičmi španielskeho trónu. Filipov syn Karol V. od roku 1515 spočiatku vládlo ešte z Nizozemí, v roku 1516 bol zvolený španielskym kráľom a v roku 1519 cisárom. V roku 1555, kráľ Karol V. odstúpil zo svojej funkcie a jeho nástupcom sa stal Filip II. Ten však v roku 1559 natrvalo odišiel do Španielska, a Nizozemci tak boli od tej doby ovládaní z cudziny, čo pre nich bolo veľmi ponižujúce. Od roku 1568 prebiehali boje Nizozemcov za nezávislosť na Španielsku v tzv. osemdesiatročnej vojne. V priebehu Nizozemskej revolúcie, ktorú spustil Viliam I. Oranžský, vznikla v severných oblastiach krajina tzv. Utrechtská únia, a táto únia potom v roku 1581 vyhlásila vznik Spojených provincií nizozemských. Za ich vládcu bol prehlásený Viliam, ktorý je považovaný za kľúčovú osobnosť nizozemských dejín a je doposiaľ oslavovaný i v štátnej hymne. I preto, že vyhlásením Spojených provincií začal zlatý vek nizozemských dejín, je 17. storočie vďaka nemu niekedy nazývané „Nizozemským storočím“. Krajina zažila mimoriadny rozkvet obchodu, umenia a vedy. V nábožensky tolerantnej krajine pôsobili umelci a myslitelia ako Rembrandt, Vermeer, Huygens, Spinoza, Descartes alebo Komenský. V tejto dobe tiež Nizozemci zabezpečovali približne polovicu svetového obchodu a krajina sa stala jednou z najvýznamnejších koloniálnych mocností sveta. V roku 1596 dosiahla prvá lodná flotila brehy Jávy, Bali a Moluk. V roku 1602 bola založená kľúčová kolonizačná inštitúcia Zjednotená Východoindická spoločnosť (najväčšia obchodná spoločnosť 17. storočia), v roku 1621 Nizozemská západoindická spoločnosť. Nizozemská koloniálna ríša zahŕňala Nizozemskú východnú Indiu (dnešná Indonézia), Nizozemskú Guyanu, Nizozemskú Brazíliu, Kapskú kolóniu (dnešná Juhoafrická republika). Nizozemská východoindická spoločnosť bola vtedy najbohatšou obchodnou spoločnosťou na svete. Podľa niektorých interpretácií sa práve v nizozemskom zlatom veku zrodil kapitalizmus.

Nizozemská revolúcia bola v zásade protestantská. To viedlo k tomu, že južná časť Nizozemia zostala katolická a pod nadvládou španielských kráľov. Rovnako tak zostala na rodziel od severu súčasťou Svätej ríše rímskej. Aj keď sa Nizozemci neskôr pokúsili túto oblasť znova pričleniť (po bitke pri Waterloo bolo na Viedenskom kongrese v roku 1815 vyhlásené Spojené kráľovstvo Nizozemské, ku ktorému patrilo do roku 1830 tiež Belgicko – resp. do 1839, kedy Nizozemsko jej nezávislosť definitávne uznalo – a Luxemburgsko), nikdy sa to už úplne nepodarilo. Toto rozseknutie Nizozemia viedlo k tomu, že sever sa rýchlo kalvinizoval.

Krajina bola tiež známa svojim bojom proti moru – systematickým odvodňovaním územia a budovaním hrádzí, čo viedlo k vytvoreniu tzv. polderov (vysušených uzemí). Tento boj proti vode významne formoval nizozemskú kultúru a mentalitu.

Počas druhej svetovej vojny bolo Nizozemsko okupované nacistickým Nemeckom, čo malo devastujúci dopad na tunajšiu židovskú komunitu. Po vojne sa krajina rýchlo zotavila a stala sa jednou z najliberálnejších a najprogresívnejších krajín Európy.

Hlavné pamiatky a kultúrne zaujímavosti

Amsterdam

• Rijksmuseum s dielami holandských majstrov ako Rembrandt a Vermeer
• Van Goghovo múzeum
• Dom Anne Frankovej
• Sieť historických kanálov (grachty) - pamiatka UNESCO
• Kvetinový trh Bloemenmarkt

Haag

• Mauritshuis s Vermeerovým obrazom "Dievča s perlou"
• Binnenhof – sídlo nizozemského parlamentu
• Mierový palác – sídlo Medzinárodného súdneho dvora

Rotterdam

• Moderná architektúra vrátane ikonických "Kubických domov"
• Prístav Europoort – jeden z najväčších na svete
• Most Erasmusbrug

Utrecht

• Domtoren – najvyššia kostolná veža v Nizozemsku
• Stredoveké centrum mesta s kanálmi

Ďalšie

• Tradičná dedina Zaanse Schans a Kinderdijk s veternými mlýnmi
• Keukenhof – jeden z najväčších kvetinových parkov na svete
• Hrad De Haar neďaleko Utrechtu
• Stredoveké mestá ako Delft, Haarlem a Maastricht

Prírodné pozoruhodnosti

Aj napriek tomu, že je Nizozemsko veľmi huste zaľudnené, ponúka i mnoho prírodných krás:

• Národný park De Hoge Veluwe – rozľahlé vresoviská, lesy a piesočné duny
• Waddenzee – Waddenské more typické plytčinami a piesčinami, ktoré vznikajú pri odlive, unikátny ekosystém zapísaný na zozname UNESCO
• Západné Frízske ostrovy vrátane populárneho Texelu
• Jazerá v provincii Friesland
• Kvetinové polia s tulipánmi (najmä v oblasti medzi Haarlemom a Leidenom)

Nizozemsko je tiež známe svojou vynikajúcou cyklistickou infraštruktúrou, vďaka ktorej môžete preskúmať takmer celú krajinu na bicykli po bezpečných cyklochodníkoch bez prevýšenia.

Vďaka kompaktnej veľkosti krajiny je možné navštíviť mnoho rôznych miest počas jedného pobytu, čo z Nizozemska činí ideálnu destináciu pre turistov hľadajúcich kombináciu pestrej kultúry, bohatej histórie a jedinečnej prírody.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

rozloha: 41 543 km²

obyvateľstvo: 18 066 500

národnostné zloženie: k 1. januáru 2005 žilo v Nizozemsku 80,9 % Nizozemcov, 2,4 % Indonézanov, 2,4 % Nemcov, 2,2 % Turkov, 2,0 % Surinamcov, 1,9 % Maročanov, 0,8 % Antilanov a 6,0 % iných menšín

náboženstvo: v roku 2008 sa hlásilo ku katolicizmu 30 % obyvateľov, k protestantizmu 21 %, k iným náboženstvám 10 % (z toho 5 % muslimov a 5 % hinduistov, buddhistov, židov a ostatných); žiadne náboženstvo neuviedlo v roku 2008 40 % obyvateľov

úradný jazyk: oficiálnou rečou v Nizozemsku je Nizozemčina (holandčina) a frízština (obidve reči patria medzi západogermánske jazyky); Nizozemčina je mimo Nizozemska tiež oficiálnou rečou v Belgicku (Vlámsko) a mimo Európu i v Suriname a na nizozemských ostrovoch v Karibiku (Aruba, Bonaire, Curaçao, Saba, Svätý Eustach, Svätý Martin)

hlavné mesto: Amsterdam (921 tisíc obyvateľov), ale vláda a parlament sídlia v Haagu (548 tisíc obyvateľov)

ďalšie veľké mestá: Rotterdam (druhé najväčšie mesto Nizozemska, žije tu 664 tisíc obyvateľov), Utrecht (267 tis.), Eindhoven (210 tis.), Tilburg (206 tis.), Almere (186 tis.), Groningen (179 tis.); aglomerácia nazývaná Randstad, ku ktorej patria predovšetkým mestá Amsterdam, Haag, Haarlem, Rotterdam, Leiden a Utrecht, má dohromady cez 7,1 milióna obyvateľov

štátne zriadenie: konštitučná monarchia

kráľ: od 30. apríla 2013 Willem-Alexander, princ nizozemský a oranžsko-nasavský

vláda: premiérom od júla 2024 Dick Schoof, nezávislý politik

administratívno-správne členenie: krajina je rozdelená na 12 provincií:

• Severné Holandsko (hlavné mesto Amsterdam)
• Južné Holandsko (Haag)
• Severné Brabantsko (Den Bosch)
• Gelderland (Arnhem)
• Utrecht (Utrecht)
• Frízsko (Leeuwarden)
• Overijssel (Zwolle)
• Limburg (Maastricht)
• Groningen (Groningen)
• Drenthe (Assen)
• Zeeland (Middelburg)
• Flevoland (Lelystad)

mena: Euro

HDP za rok 2023: 56 824 € / os.

ďalšie: zakladajúci člen EU, NATO, OSN  

Veľvyslanectvo SR: Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, Parkweg 1, The Hague, Netherlands; telefón: +31 70 416 7773, e-mail: cons.hague@mzv.sk