Ponuka oblastí Chorvátsko
Najkrajšie pobrežie v Európe
Chorvátsko je jedným z nástupníckych štátov bývalej Juhoslávie a územím, ktoré zaberá väčšinu pobrežia a veľké množstvo ostrovov východného Jadranu. Práve čarovná krása chorvátskeho mora je hlavným dôvodom, prečo dnes opäť, po prekonaní následkov vojny v 90. rokoch, patrí táto krajina k najnavštevovanejším v Európe. Ako priestor, kde sa stretáva Stredomorie s Alpami a Panóniou, spojilo Chorvátsko charakteristické črty každej z týchto oblastí do neopakovateľnej harmónie a zriedkavo vídanej krásy. Všetko, za čím sa inde musí cestovať veľmi ďaleko, je tu na dosah. Na vzdialenosti len niekoľkých desiatok kilometrov sa nachádzajú ostrovy, more, kras, zalesnené hory aj úrodné roviny. Ako jedna z ekologicky najzachovalejších krajín vyhlásilo Chorvátsko hneď 8 národných parkov. Každému sa tají dych pri pohľade na svetoznáme krásy vodopádov Plitvických jazier, súostrovia Brijuni, vodopádov rieky Krky, najčlenitejšieho súostrovia Stredomoria Kornati, ostrova Mljet či pohorí Velebit, Paklenica a horského masívu Risnjak.
História turizmu už od 19. storočia
Tradícia cestovného ruchu je tu veľmi dlhá a v súčasnosti možno na tomto odvetví stavať aj ekonomiku celého štátu, čo vzhľadom na miestne krásy nie je nič prekvapivé. Už v 14. storočí venovali starí obyvatelia Dubrovníka osobitnú pozornosť cestujúcim a prvý hotel v Opatiji bol postavený v roku 1840, keď prví turisti začali navštevovať chorvátske jadranské pobrežie.
Moderná a pestrá dovolenka na dosah všetkým
V skratke povedané, Chorvátsko je pripravené ponúknuť dni oddychu dynamicky a rozmanito. V Chorvátsku si nájdu svoj kúsok sveta novodobí Robinsoni, horolezci aj jachtári, milovníci prírody aj rušnej zábavy, športovci aj bežní rekreanti. A to všetko len niekoľko hodín jazdy zo strednej Európy, pre ktorú je chorvátsky Jadran najbližším teplým morom.
Poloha na križovatke dejín
Spoznať Chorvátsko nie je vzhľadom na množstvo zaujímavostí, ktoré na členitom území ponúka, vôbec jednoduché. Chorvátske krásy boli opísané v mnohých knihách a zachytené na obrazoch viacerých umelcov, dôvodov na návštevu je tu však omnoho viac. Historický osud Chorvátov bol predurčený už vo chvíli, keď prišli na toto územie a kde bola v roku 395 po smrti cisára Theodosia vytýčená hranica medzi Západorímskou a Východorímskou ríšou. Stali sa tak navždy najohrozenejšou výspou západnej kultúry voči svetu Východu. V priebehu storočí bránili katolícku líniu proti pravoslávnej aj západné kresťanské územia pred hrozbou osmanského islamu. Osobité mestá sú antického alebo benátskeho pôvodu. Rímska antika výrazne poznačila istrijskú Pulu, kde sa zachoval monumentálny amfiteáter, Triumfálny oblúk Sergiovcov a Augustov chrám, či Poreč s mozaikami Eufraziovej baziliky, dalmátsky Split s Diokleciánovým palácom, Zadar s rotundou sv. Donáta, Trogir, Šibenik a azda najviac Dubrovník.
Chute a rytmy Balkánu
Polohe Chorvátska na križovatke kultúr zodpovedá aj kuchyňa, ktorá je známa ľahkými jedlami stredomorského typu ovplyvnenými talianskou gastronómiou a doplnená mäsitými pokrmami pochádzajúcimi z vnútrozemských hôr. Všetko je doplnené vynikajúcimi vínami, z ktorých mnohé smelo konkurujú aj tradične známym talianskym vínam. V mentalite Chorvátov potláča slovanskú melancholickosť stredomorská temperamentná výbušnosť a bojovnosť pestovaná stáročiami urputných bitiek o vlastnú identitu. V tejto zmesi vplyvov sú aj korene odhodlanosti, s ktorou viedli známe boje aj v nedávnej minulosti. Dá sa predpokladať, že Chorvátsko už má temné stránky svojej histórie za sebou a čaká ho už len vývoj pokojnej a turistom priateľskej krajiny, ostatne v roku 2013 Chorvátsko vstúpilo do EÚ a 1. januára 2023 vstúpilo do Schengenského systému a prijalo namiesto kuny euro, čím zavŕšilo svoj proces transformácie na plnohodnotnú európsku krajinu.
ZÁKLADNÉ ÚDAJE
rozloha: 56 594 km²
obyvateľstvo: 3 861 967
národnostné zloženie: 91,6 % Chorváti, 3,2 % Srbi; ďalej Bosniaci, Maďari, Albánci, Slovinci a i.
náboženstvo: 86,2 % rímski katolíci, 4,4 % pravoslávni; ďalej moslimovia, evanjelici a i.
úradný jazyk: chorvátčina; regionálne sa však používa aj srbčina, taliančina, albánčina, maďarčina a i.
hlavné mesto: Záhreb - 792 000 obyvateľov
ďalšie veľké mestá: Split - 190 000 obyvateľov, Rijeka - 168 000, Osijek - 105 000, Zadar - 75 000
štátne zriadenie: republika (od vzniku v roku 1991)
prezident: Zoran Milanović (od 18. februára 2020; v januári 2025 mandát obhájil)
vláda: od októbra 2016 premiér Andrej Plenković, predseda konzervatívneho Chorvátskeho demokratického spoločenstva
administratívno-správne členenie: 21 žúp - 430 obcí - 121 miest a 6 694 obcí
mena: 1 euro = 100 centov (od 1. 1. 2023)
HDP na hlavu: 24 000 eur (2025)
ďalšie informácie: člen EÚ od 1. 7. 2013, od roku 2009 člen NATO
Veľvyslanectvo SR:
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, Prilaz Gjure Deželića 10, 10000 Záhreb, Chorvátsko
Tel.: +385 1 4877 070, +385 1 4877 071
Často kladené otázky
Neviete si poradiť s výberom vašej dovolenky v Chorvátsku alebo máte inú otázku? Pozrite si často kladené otázky našich klientov a nájdite si svoju odpoveď.
