Tábor – husitská perla nad riekou Lužnice
Tábor leží v Juhočeskom kraji, približne 50 kilometrov severne od Českých Budejovíc, na rieke Lužnice. Žije tu približne 34tisíc obyvateľov, a je tak po Českých Budějoviciach druhým najväčším mestom kraja. Spolu so Sezimovým Ústím a Planou nad Lužnicí tvorí mestskú aglomeráciu s viac než 45tisíc obyvateľmi.
Historické jadro mesta s dokonale zachovanou sieťou kľukatých gotických uličiek je pamiatkovou rezerváciou. Jeho usporiadanie s labyrintom úzkych ulíc a podzemnými chodbami je výnimočné. Architektonickou dominantou je Žižkovo námestie s radnicou, kostolom a pomníkom Jan Žižka z roku 1884. Stará táborská radnica patrí k najvýznamnejším pamiatkam neskorej gotiky v českých mestách. Dekanský kostol Premenenia Pána má gotickú vežu vysokú 77,8 m – najvyššiu v južných Čechách. Hrad Kotnov, založený Přemysl Otakar II., má dnes zachovanú už len kruhovú vežu s Bechyňskou bránou.
Tábor je významnou cestnou aj železničnou križovatkou a výborným východiskovým bodom na spoznávanie južných Čiech. Dňa 21. júna 1903 tu bola sprevádzkovaná prvá elektrická železnica v Rakúsko-Uhorsku – trať Tábor–Bechyně, ktorú projektoval František Křižík. Jej súčasťou je aj kovový železničný most cez Lužnicu z roku 1902.
Veľkým lákadlom je husitská história – práve husiti mesto v roku 1420 založili. Nachádza sa tu aj najväčšia zoologická záhrada v Juhočeskom kraji (Zoo Tábor) a unikátne Divadlo Oskara Nedbala so scénou obklopenou dvoma hľadiskami.
Unikátna husitská história
Husitské pomenovanie mesta Tábor vzniklo podľa biblickej hory Thabor pri Nazarete v dnešnom Izraeli.
Založením mesta sa nadviazalo na tradíciu husitských náboženských pútí na hory. Zakladatelia mesta pochádzajúci z celých Čiech boli odhodlaní vytvoriť nové spoločenstvo – „obec spravodlivých“, odmietajúcu ľudské zákony a riadiacu sa výlučne Božím zákonom. Spočiatku sa tu realizovali ideály kresťanského komunizmu, teda dobrovoľného zdieľania majetku bez súkromného vlastníctva. Noví prisťahovalci odovzdávali všetok svoj majetok do kadí na námestí. Takto zhromaždený majetok sa rozdeľoval medzi členov obce podľa ich potrieb. Teoreticky si boli všetci rovní, žili jednoduchým životom bez prepychu a na poriadok dohliadali štyria zvolení hajtmani. Obyvatelia sa nazývali táboriti.
Táborská obec mala od začiatku vlastné vojsko. Skúsení velitelia – hajtmani, medzi nimi aj slávny Jan Žižka – cvičili táboritov v boji a v zaobchádzaní so zbraňami. Čoskoro nato táborské vojsko podnikalo úspešné výpady do okolia, dobylo a vyplienilo kláštory v Milevsko, Louňoviciach a Zlatá Koruna. Ulúpený majetok bol jedným z hlavných zdrojov príjmov táborského spoločenstva. Dobyté kláštory a kostoly táboriti vypaľovali. Ich vnútorné zariadenie, vzácne knihy, sochy aj obrazy ničili a pálili, vedení ideou obrazoborectva. S nepriateľmi zaobchádzali husiti rovnako nemilosrdne, ako katolícke vojská s nimi.
Mesto sa pomerne rýchlo rozrastalo a dosiahlo až 3 000 obyvateľov, no táborský komunizmus vydržal iba približne pol roka, do jesene 1420. Potom začali táboriti vyberať dávky od dedinských poddaných a stali sa tak feudálnou vrchnosťou, ktorá prijala zvyky iných držiteľov pôdy. Po bitke pri Lipanoch sa predstavitelia mesta dokázali zmieriť so Žikmundom Luxemburským, ktorý na oplátku udelil husitskej obci listinu z 25. januára 1437 mestské práva podľa vzoru Starého Mesta Pražského. Tábor sa tak stal plnoprávnym kráľovským mestom so znakom, v ktorom sa nad hradbami s dvoma vežami vznáša ríšsky orol s luxemburským orlom na hrudi. Luxemburský orol bol neskôr nahradený českým levom.
O rok neskôr mesto obkľúčili vojská Albrechta II. Habsburského, ktorého Táborčania ako Žigmundovho nástupcu odmietli. K dobytiu Tábora však nedošlo. Až v roku 1452 sa hajtmani vzdali sedemnásťtisícovému vojsku Jiřího z Poděbrad, uznali ho za zemského správcu a zaviazali sa mu vernosťou. Táborská cirkev sa podriadila arcibiskupovi Jana Rokycana, zatiaľ čo táborský duchovný vodca Mikuláš Biskupec z Pelhřimova bol uvrhnutý do väzenia. Mesto tak nebolo vydrancované, napriek tomu sa tento rok považuje za koniec husitského Tábora.
V Husitskom muúzeu v Tábore sa môžete dozvedieť viac o husitských vojnách a prezrieť si aj podzemné chodby pod mestom.
Malebné prírodné okolie
Mesto leží v malebnej krajine s rybníkmi. Známy je najmä Jordán, vybudovaný v roku 1492 (najstaršia vodná nádrž v strednej Európe), ktorý vznikol prehradením Tismenického potoka na východnom okraji mesta s cieľom vyriešiť problémy so zásobovaním vodou. Názov dostal podľa rieky Jordán vo Svätej zemi. Voda z nádrže bola vytláčaná do vodárenskej veže, odkiaľ prúdila do siedmich mestských fontán.
Historické jadro Tábor bolo založené na vysokom ostrohu nad sútokom Lužnice a Tismenického potoka. Dnešné mesto sa rozprestiera najmä na okolitej zvlnenenej plošine v priemernej nadmorskej výške 437 m. Z geologického hľadiska leží v Táborskej pahorkatine, ktorá je súčasťou Stredočeskej pahorkatiny v Českej vysočine. Na území mesta sa nachádza aj prírodná pamiatka Granátová skala. Lesy a kopcovitý terén vytvárajú ideálne prostredie pre pešiu turistiku aj cykloturistiku.
Autentická atmosféra
Na rozdiel od preplneného Českého Krumlova si Tábor zachováva autentickejšiu atmosféru s menším počtom turistov, pričom ponúka porovnateľnú historickú hodnotu. Rieka Lužnice, ktorá mestom preteká, znamená pre Tábor najmä v lete aj rozvoj vodáckej turistiky.
Pre milovníkov českej histórie je Tábor kľúčovým miestom – bol centrom husitského hnutia. Poloha približne 75 kilometrov južne od Prahy, malebné prírodné okolie a dobrá dopravná dostupnosť ho predurčujú stať sa veľmi obľúbeným turistickým cieľom.
