Burgenlandsko - leto

Burgenland alebo Burgenlandsko je najvýchodnejšia a tretia najmenšia rakúska spolková krajina, ležiaca pozdĺž rakúskej hranice s Maďarskom. Na severnom konci susedí so Slovenskom (Bratislava) a na južnom konci so Slovinskom. Vnútroštátnu hranicu má na severozápade s Dolným Rakúskom a na západe so Štajerskom. Má rozlohu 3 962 km² a žije tu necelých 300tisíc obyvateľov (najmenej zo všetkých spolkových krajín). Správnym centrom je Eisenstadt, najmenšie hlavné mesto spolkovej krajiny v Rakúsku. V Burgenlande žijú najmä nemecky hovoriaci Rakúšania (približne 87 %), ale aj významné menšiny Chorvátov (asi 7 %) a Maďarov (2 %). Do obdobia holokaustu tu žila početná židovská komunita (približne 5 %). Chorváti tu hovoria burgenlandskou chorvátčinou. Burgenlandsko v lete prekvapí pestrou ponukou zážitkov. Ide o destináciu, ktorá stojí trochu v tieni známejších rakúskych regiónov, no práve vďaka tomu si zachováva autentickú atmosféru. Do strednej časti Burgenlandu zasahuje podhorie Álp. Na severovýchode sa rozprestiera západný okraj Malej dunajskej kotliny – rovinatá nížina, ktorej dominuje Neziderské jazero. Južnú časť krajiny pokrýva zvlnená pahorkatina v hornom povodí rieky Rába, ktorá plynule prechádza medzi Štajerskom a Zadunajskom.

Jazero Neusiedler See

Srdcom letného turizmu Burgenlandska je Neusiedler See (Neziderské jazero) – jedinečné stepné jazero, najväčšie v strednej Európe a jedno z mála svojho druhu na svete. Spolu s Balatonom patrí medzi európske unikáty. Je veľmi plytké (priemerne 1–1,5 m), preto sa rýchlo ohrieva a v lete dosahuje príjemné teploty. Ponúka ideálne podmienky pre windsurfing, kitesurfing, jachting, kanoistiku aj kúpanie. Jazero leží na hranici rakúskej spolkovej krajiny Burgenland a maďarskej župy Győr-Moson-Sopron. Rakúska časť je zároveň najväčším jazerom v Rakúsku. Rozloha jazera je približne 315 km², z toho 240 km² leží v Rakúsku a 75 km² v Maďarsku. Charakteristické je rozsiahlym pásmom rákosia, malou hĺbkou a miernym, veterným podnebím. Jedinečná fauna a flóra sú chránené Národným parkom Neusiedler See – Seewinkel na rakúskej strane a Fertő-Hanság na maďarskej strane. Celá oblasť bola v roku 2001 zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Národný park Neusiedler See – Seewinkel je rajom pre ornitológov a milovníkov prírody. Žijú tu stovky druhov vtákov vrátane volaviek, bocianov, ibisov a mnohých vzácnych druhov. Plochú stepnú krajinu tvoria rákosové porasty a slané jazierka. Východne od jazera v oblasti Seewinkel („Jazerný kút“) sa nachádza najnižší bod Rakúska – 114 m n. m. Severozápadne nad jazerom sa dvíhajú Litavské vrchy so svahmi pokrytými vinicami. Ďalej na severe preteká územím Burgenlandu rieka Litava (Leitha), ktorá bola kedysi hranicou medzi Rakúskom a Uhorskom.

Víno a gastronómia

Burgenlandsko patrí medzi najvýznamnejšie vinárske oblasti Rakúska. Červené vína ako Zweigelt alebo Blaufränkisch a sladké vína z oblasti Rust (Ausbruch) sú svetovo preslávené. Leto je ideálnym časom na návštevu vinárstiev, degustácie a ochutnávku miestnej kuchyne, ktorá je ovplyvnená maďarskými, chorvátskymi aj stredoeurópskymi tradíciami.

Historické mestá Rust a Eisenstadt

Malebné mestečko Rust na brehu jazera je známe bocianími hniezdami na strechách domov a kvalitnými vínami. Historické centrum je veľmi dobre zachované. Rovnako stojí za návštevu Eisenstadt – hlavné mesto Burgenlandska. Má približne 14 tisíc obyvateľov, je najväčším mestom Burgenlandu a zároveň najmenším hlavným mestom spolkovej krajiny v Rakúsku.

Mesto je úzko spojené s hudobným skladateľom Josephom Haydnom (1732 – 1809), ktorý od roku 1761 pôsobil u uhorskej šľachtickej rodiny Esterházyovcov ako kapelník a zbormajster. Palác Esterházy patrí medzi hlavné turistické atrakcie mesta.

Cyklistika okolo Neziderského jazera

Rovinatá krajina okolo jazera je ideálna pre cykloturistiku. Okruh okolo Neusiedler See patrí medzi najobľúbenejšie cyklotrasy v Rakúsku a vedie aj cez maďarské územie.

Blízkosť Viedne

Burgenlandsko sa nachádza len kúsok od Viedne, takže je ideálnym cieľom na víkendový výlet z rakúskej metropoly. Naopak, príjemným doplnkom dovolenky v Burgenlande môže byť aj výlet do Viedne.

Pokoj a autentická atmosféra

Na rozdiel od výrazne navštevovanejších regiónov, ako sú Salzbursko alebo Tirolsko, je Burgenlandsko stále relatívne pokojnou destináciou. Môžete tu zažiť skutočný vidiecky rakúsky život, pohostinnosť a pohodu bez davov turistov. Burgenlandsko je ideálnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú kombináciu prírody, vody, vína, kultúry a pokoja v jedinečnej stredoeurópskej krajine.

História viac spojená s Uhorskom než s Rakúskom

Burgenlandsko bolo vo svojich pôvodných hraniciach tvorené územím, ktoré od stredoveku až do 20. storočia patrilo Uhorsku. Pôvodná hranica Burgenlandu so zvyškom Rakúska zodpovedala hranici medzi Predlitavskom a Zalitavskom. V druhej polovici 20. storočia však došlo k menším úpravám hraníc so susednými spolkovými krajinami Štajerskom a Dolným Rakúskom, takže dnešný Burgenland už nie je úplne totožný s historickým územím Uhorska.

Územie, ktoré bolo prevažne (vtedy asi 74 %) obývané nemecky hovoriacim obyvateľstvom, pripadlo Rakúsku až po prvej svetovej vojne v roku 1921 na základe Parížskych dohôd. Len mesto Šoproň s okolím, pôvodne plánované ako centrum regiónu, zostalo po plebiscite súčasťou Maďarska. Po odchode maďarskej armády vznikol na krátky čas samozvaný maďarský štát Litavský banát (Lajtabánság, Leitha-Banat), kým územie 5. novembra 1921 fakticky neprevzalo Rakúsko. Za nové hlavné mesto krajiny bol v roku 1925 určený Eisenstadt.

O pás územia, ktorý spájal západných a južných Slovanov a bol čiastočne obývaný aj Slovanmi (najmä Chorvátmi), mala záujem aj československá diplomacia. Tá chcela vytvoriť tzv. Český koridor, ktorý by fyzicky oddelil nemecký priestor od podunajskej oblasti a zároveň posilnil slovanskú spoluprácu. Tento návrh však nebol prijatý.

Názov novej spolkovej krajiny Burgenland (krajina hradov) odkazuje na množstvo hradov v tejto pohraničnej oblasti. Z tohto názvu je odvodený aj chorvátsky názov Gradišće. Maďarské označenie Őrvidék znamená „strážna krajina“, čo odkazuje na pohraničný charakter územia.

Počas anšlusu Rakúska k nacistickému Nemecku bol Burgenland ako samostatná jednotka zrušený a jeho územie bolo rozdelené medzi Dolnodunajskú župu a Štajersko. Spolková krajina Burgenland bola obnovená 1. októbra 1945.