Národný park Malá Fatra

Malá Fatra je pohorie na severe Slovenska v Žilinskom kraji a malou časťou v Trenčianskom kraji. Po Vysokých, Nízkych Tatrách a Oravských Beskydoch je štvrtým najvyšším pohorím Slovenska s bohatou a zachovalou západokarpatskou prírodou. V Strečnianskom priesmyku je pohorie riekou Váh rozdelené na Krivánsku Malú Fatru a Lúčanskú Malú Fatru. Významnú časť pohoria v krivánskej časti Malej Fatry zabiera Národný park Malá Fatra. Rozloha územia národného parku je 226 km². Zasahuje na územie okresov Žilina, Martin a Dolný Kubín. Ochranné pásmo parku má rozlohu 23 262 ha. Národný park bol vyhlásený 1. apríla 1988. Hlavným predmetom ochrany národného parku je územie s pestrým geologickým zložením, bohatou faunou a flórou a tiež pestrosť krajiny. Na území bolo zatiaľ nájdených 1100 druhov vyšších rastlín. Z toho jeden endemit Malej Fatry – jarabina Margittaiho. V parku žije cez 30 druhov savcov, 118 druhov vtákov a viac než 1000 druhov hmyzu. Najvyšším vrcholom národného parku je Veľký Kriváň (1.709 m n. m.). Zaujímavým a výrazným vrcholom je Veľký Rozsutec (1.609 m n. m.), ktorý sa nachádza i v logu národného parku. 83 % územia parku zaberajú lesy, prevážne zmiešané s prevahou listnatých drevín (najviac je zastúpený buk lesný). V Malej Fatre sa nachádza niekoľko jaskyní. Všetky sú verejnosti neprístupné. Najdlhšou je Vyvieračka, ktorá je dlhá 620 m a ktorá je z časti zaplavená.

V správe národného parku sa nachádza 16 národných prírodných rezervácií, ďalej 9 prírodných rezervácií, dva chránené areály a jedna národná prírodná pamiatka. Dokonca niekoľko lokácií spadá do sústavy Natura 2000. Ideálnymi východiskami pre turistiku sú obce Belá, Terchová, Vrátna a Štefanová.

Belá – ideálne východisko pre turistiku do Malej Fatry

Belá je trojtísicová obec v okrese Žilina na Slovensku. Belá leží v severovýchodnej časti Žilinskej kotliny, v údolí Varínky a Belianskeho potoka, ktorý vytvára Beliansku dolinu. Západne od obce sa nachádza Kysucká vrchovina, vo východnej časti sa zdvíhajú výbežky Krivánskej Malej Fatry. Obec sa nachádza na ceste spájajúcej Žilinu s Oravou. V obci sa nachádza rane gotický kostol sv. Márie Magdalény z poslednej tretiny 13. storočia, renesančne upravený v roku 1683. Hlavný oltár barokového typu pochádza z 2. polovice 17. storočia. Časť katastru obce Belá je súčasťou Národného parku Malá Fatra. Na tomto území sa nachádzajú národné prírodné rezervácie Veľká Bránica a Prípor.

Veľká Bránica sa nachádza v doline s rozlohou 332 ha, do ktorej je prístup možný po asfaltovej ceste. Predmetom ochrany je zachovalý komplex bučín na vápnitých horninách. Je cennou ukážkou zachovalej pôvodnej štruktúry lesov. Územím rezervácie preteká potok Bránica, ktorý v závere doliny preráža skalnaté útvary a vytvára vodopády.

Prípor sa nachádza na severných svahoch Malého Kriváňa. Územie bolo vyhlásené v roku 1980 na rozlohe 272 ha. Predmetom ochrany sú prirodzené spoločenstvá jedlo-bukového lesa a pásma kosodreviny s výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov.

Vrátna dolina – najväčšie stredisko malofatranskej turistiky

Vrátna dolina je prekrásne stredisko v srdci Národného parku Malá Fatra. Vrátna dolina sa nachádza 3 km od obce Terchová, rodiska slávneho zbojníka Juraja Jánošíka. Územie Vrátnej ohraničuje veniec vrcholov Boboty, Veľký Rozsutec, Stoh, Poludňový grúň, Chleb, Veľký Kriváň, Kraviarske, Baraniarky a Sokolie. Rozdeluje sa na ďalšie dve doliny Starú a Novú dolinu, ktoré oddeluje Grúň. Pôsobivý je predovšetkým úzky vstupný kaňon Tiesňavy s niekoľkými vodopádmi, ktoré vytvára riečka Varínka, vyvierajúca v závere doliny. Skaly z dolomitu vytvárajú zaujímavé útvary nazývané Skalné mesto, Mních, Ťava, Päť formanov a iné.

V závere Starej doliny sa nachádza Chata Vrátna so sedačkovou lanovkou na Chleb, odkiaľ je jednoduchý prístup na hlavný hrebeň pohoria.

V lete je možné vybrať si z hustej siete značených chodníkov niekoľkých obtiažností. Na hrebeňové túry turistov prepravia lanovky do Snilovského sedla a na Grúň. Strediskom turistického ruchu vo Vrátnej je bývalá pastierska osada Štefanová. Vrátna dolina ponúka ideálne podmienky na cykloturistiku, v oblasti je tiež veľké množstvo stravovacích možností.

Malá Fatra – malý turistický raj

Malá Fatra je malý turistický raj, v ktorom je možné podnikať prekrásne, viac alebo menej náročné túry. Bez debaty najnamáhavejšia z nich je veľmi atraktívna hrebeňovka. Vašej pozornosti by nemala uniknúť ani prekrásna túra cez Jánošíkove diery.

Jánošíkove diery, niekedy nazývané jednoducho Diery, sú najväčším lákadlom Malej Fatry. Vďaka rebríkom a lávkam môžete prejsť priamo nad potokom a pozdĺž mnohých vodopádov v inak nepriechodných súteskách a úzkych skalných prielomoch. Vďaka množstvu značených ciest je možné naplánovať jednoduchšie varianty pre rodiny s deťmi a menej zdatných turistov.

Priechod hlavného hrebeňa Kriváňskej Malej Fatry spravidla začína v Strečne v údolí Váhu. Cieľovým bodom je Biely Potok pri Terchovej, prekonáte vzdialenosť 38 km, celkom vystúpate 2.900 metrov.

Možnosť nocľahu je v chate pod Suchým, chate pod Chlebom alebo chate na Grúni.

Výstup na Malý Rozsutec vedie cez Jánošíkove diery. Východiskovým i cieľovým bodom je Terchová, resp. Biely Potok. Urazíte vzdialenosť 11,5 km a celkom vystúpate 820 metrov. Občerstvenie poskytne prameň kúsok pred sedlom Medzirozsutca.

Obľúbený je i výstup na Veľký Kriváň cez vrcholy Sokolie, Baraniarky a Kraviarske, alebo výlet k Šútovskému vodopádu. Tento najvyšší vodopád v Malej Fatre má celkovú výšku 38 m.