Južná Dalmácia

Benefity:

• južná Dalmácia podľa mnohých najkrajších častí Chorvátska
• Dubrovník, historický skvost a súčasť svetového dedičstva UNESCO
• oblasť série protikladov pozostávajúca z niekoľkých značne rôznorodých častí
• úrodná delta rieky Neretvy rajom vodného vtáctva
• polostrov Pelješac domovom najlepších chorvátskych vín
• príjemné pokojné letoviská v okolí Dubrovníka
• výlet do historického mesta Mostar na územie Bosny a Hercegoviny
• piesočné aj kamenisté nepreľudnené pláže v kúzelných scenériách

Južná Dalmácia – podľa mnohých najkrajšia časť Chorvátska

Južná Dalmácia je oblasť v južnom Chorvátsku zahŕňajúca turistov vyhľadávané ostrovmi Korčula, Lastovo a Mljet, polostrov Pelješac a riviéru Dubrovníka. Táto podľa mnohých najkrajšia časť Chorvátska každého návštevníka zaujme svojou rozmanitosťou. Centrom južnej Dalmácie je živé mesto Dubrovník, historický skvost a súčasť svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Medzi lokálne juhodalmátske špeciality patria plody mora, obľúbené ustrice a slávky, prvotriedny pršut alebo aromatický ovčí syr pašky.

Oblasť nemalých protikladov

Južnú Dalmáciu možno charakterizovať ako oblasť nemalých protikladov, rozpadajúce sa na niekoľko značne rôznorodých častí, ktoré nemajú veľa spoločného. Napríklad mimoriadne úrodná delta rieky Neretvy sa výrazne odlišuje od holokrasu, ktorý je príznačný pre územie južne od delty až k letovisku Klek. Iný je polostrov Pelješac aj Dubrovnícke prímorie. Samostatnú kapitolu predstavuje sám Dubrovník s bezprostredným okolím. Svoju špecifickú tvárnosť má potom opäť najjužnejšie prímorie od Kupari po Cavtat.

Úrodná delta rieky Neretvy

Región južnej Dalmácie leží na pomerne úzkom pobrežnom páse, vytvárajúcom však veľmi rozmanitú krajinnú mozaiku. Rozhranie medzi strednou a južnou Dalmáciou tvorí úrodná, bažinatá delta rieky Neretvy. Vďaka subtropickému podnebiu a hustej sieti riečnych ramien a zavlažovacích kanálov sa tu darí pomarančom, mandarínkam, pestuje sa kivi, melóny, rad ďalších druhov zeleniny a ovocia a nechýba ani vínna réva. Úroda tu prebieha dvakrát až trikrát ročne. Vodné plochy delty poskytujú útočisko rôznym druhom chránených vtákov, ako sú pelikány, labute alebo orly. Je tiež dôležitým zimoviskom severoeurópskeho ťažného vodného vtáctva.

Malá časť pobrežia pod chorvátskym letoviskom Klek patrí k územiu Bosny a Hercegoviny (de facto ide iba o mesto Neum, jediný bosnianskohercegovský morský prístav).

Pelješac – po Istrii druhý najväčší polostrov chorvátskeho Jadranu

Významnou časťou južnej Dalmácie je polostrov Pelješac s plochou 348 km², dĺžkou 65 km a šírkou medzi 3 až 7 km. Tvorí ho prevažne vysoká vápencová pahorkatina lemujúca takmer celé južné pobrežie. Nižšie položená úrodná časť v strede polostrova je vyhlásenou vinárskou oblasťou, preslávenou najlepšími druhmi chorvátskej vínnej révy.

Ide o druhý najväčší polostrov v chorvátskom Jadrane (po Istrii). Rozkladá sa medzi Neretvanským a Malostonským prielivom (Neretvanski a Malostonski kanal, tiež kanal Malog Stona) na severe a severovýchode, ktoré ho oddeľujú od pevniny. Pelješackým a Mljetským prielivom (Pelješki a Mljetski kanal) na juhovýchode a na juhu je oddelený od ostrovov Korčuly a Mljetu. Pelješac sa tiahne od Stonskej šije (Stonska prevlaka) na juhovýchode k mysu Lovište (Rt Lovište) na severozápade.

Severovýchodná časť pobrežia je vystavená chladným vetrom z vnútrozemia, ako je obávaná bóra. Táto časť je tiež chladnejšia a suchšia ako juhozápadná a západná časť, kde sa naopak priaznivo prejavujú účinky vetra zvaného jugo. Táto časť je vlhšia a teplejšia. Práve tunajšie pobrežie chránené pred bórou je najpríjemnejšie a je vyhľadávanou turistickou oblasťou (priemerné teploty: január 9,1 °C, júl 26,5 °C).

Najvyššou horou polostrova je 961 m vysoký Sveti Ilija (nazývaný tiež Hadí vrch čiže Zmijino brdo podľa niekdajšieho talianskeho názvu Monte Vipera za vlády Benátok). Jedovatí hady tu síce žijú dodnes, stiahli sa však do málo prístupných, divoko zarastených lokalít v horách. Pri turistickom výstupe na horu Sveti Ilija treba mať toto nebezpečenstvo na pamäti, odporúča sa obuť si na túru dobré topánky a dlhé nohavice. Na zlikvidovanie hadov boli na Pelješac podobne ako na ostrov Mljet dovezené na prelome 19. a 20. storočia promyky mungo. Počet hadov na polostrove potom výrazne poklesol. Na Pelješackom polostrove žijú aj šakali. Pelješac je jediným miestom v Európe, kde žijú vo voľnej prírode. Boli tu vysadení v 19. storočí.

V severnej časti polostrova rastie makchie a sú tu borovicové lesy. Úrodné krasové polje vo vnútrozemí pokrývajú prevažne vinice. Odtiaľ pochádza preslávené značkové víno dingač a postup. Na pobreží sa tiež pestuje južné ovocie, mandľovníky a olivovníky. Stále výnosným odvetvím je rybolov, vrátane umelého chovu ustríc v Malostonskom zálive. Pri Stone („mesta soli“) sú doteraz vidieť saliny. Hoci ich výnos citeľne poklesol, doteraz sú vítaným zdrojom príjmov. Pre ekonomiku polostrova má však zásadný význam cestovný ruch. Na polostrove žije v súčasnej dobe 8250 obyvateľov. Dostupnosť Pelješacu sa od roku 2022 výrazne zlepšila po dostavbe 2404 metrov dlhého zaveseného mosta vedúceho z chorvátskej pevniny cez Malostonský záliv. Prepája zároveň dve územne nesúvislé časti Chorvátska rozdelené asi 7 km širokým koridorom Bosny a Hercegoviny pri meste Neum.

Príjemné pokojné letoviská v okolí Dubrovníka

Dubrovnícku riviéru tvorí časť pobrežia medzi letoviskom Slano a Dubrovníkom. Táto oblasť patrila Dubrovníckej republike vyhlásenej v 14. storočí, ktorá si zachovala vysokú mieru autonómie až do začiatku 19. storočia. Nájdete tu menšie príjemné letoviská s pokojnou atmosférou. Ich veľkou devízou je nádherná príroda, ktorá ich obklopuje a samozrejme aj blízkosť historického mesta Dubrovník. Južne od Dubrovníka až k letovisku Cavtat leží oblasť Župa dubrovačka. Zahŕňa široké úrodné údolie, ktoré je od severu chránené malebnými horami, a prímorskú časť okolo rozľahlého Župského zálivu (Župski zaljev). Na brehoch zálivu sa rozkladajú pokojné letoviská Kupari, Srebreno, Mlini a Plat. Majú najviac piesočnaté alebo kamienkové pláže lemované bujnou vegetáciou tvorenou najmä cyprusmi a borovicami.

Dubrovník – najnavštevovanejšie mesto južnej Dalmácie

Najslávnejším a tiež bezpochyby najnavštevovanejším mestom južnej Dalmácie je Dubrovník. Jeho spletité krivolaké uličky plné historických kamenných domov zovretých starobylými hradbami vytvárajú nezabudnuteľnú romantickú atmosféru. Mesto patrí medzi najcennejšie pamiatkové komplexy Európy, už od roku 1979 je zapísané v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Užite si prechádzku po hradbách Dubrovníka až k pevnosti Lovrijenac na mohutnej skale a pozorujte pokojné zátoky mora pod vami.

Neďaleko Dubrovníka leží pri letnom sídle rodu Gučetićov najstarší renesančný park a botanická záhrada v Chorvátsku – park a arborétum v mestečku Trsteno.

Pri pobyte v južnej Dalmácii odporúčame tiež zájsť do neďalekého historického mesta Mostar, ktoré leží vo vnútrozemí už na území Bosny a Hercegoviny. Mostar má krásne starobylé historické centrum so svetoznámym kamenným mostom cez rieku Neretvu.

Konavle – najjužnejší cíp Chorvátska

Najjužnejší cíp Chorvátska medzi Cavtatom až k mysu Oštro na polostrove Prevlaka je oblasťou zvanou Konavle. Horské pásma ho oddeľujú od Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory. Najvyšším vrcholom pohoria Sniježnica je hora Ilijin (1234 m). Západná časť kraja Konavle sa môže pochváliť skalným útesom príkre sa týčiacim nad hladinou mora - Konavelskými stenami. Prostrednú časť Konavle tvorí úrodné Konavelské polje (Konavosko polje). Oblasť je husto zalesnená a pre svoju úrodnosť býva často nazývaná záhradou Chorvátska.

More a pláže

Miestom vášho odpočinku a čerpania novej energie sa stanú tunajšie piesočné alebo kamienkové pláže doplnené plážovými barmi, atrakciami, ležadlami a slnečníkmi.

Pláže v regióne južnej Dalmácie sú rovnako rozmanité, ako táto oblasť sama. Nájdete tu pláže piesočné aj kamenisté. Pobrežie je členité, nie je preto núdza o menšie chránené zátočiny. Vo všeobecnosti sú pláže v južnej Dalmácii menej preľudnené, než na viac turisticky využívané Istrii alebo v oblasti Kvarnera.

Krásnymi plážami je vyhlásený polostrov Pelješac, najmä časť pobrežia medzi letoviskami Viganj a Orebić.

Piesočné pláže s pozvoľným vstupom do vody nájdete aj v kraji Konavle.