Paríž

Paríž – hlavné a najväčšie mesto Francúzska

Paríž (francúzsky Paris), hlavné a zároveň najväčšie mesto Francúzska, je správnym centrom regiónu Île-de-France, zahŕňajúceho Paríž a jej predmestie, pričom sama tvorí správny obvod so zvláštnym štatútom Ville de Paris („mesto Paríž“). Predstavuje prirodzené centrum Parížskej aglomerácie a hospodársky najaktívnejšiu oblasť vo Francúzsku.

V Paríži sídli vedenie takmer polovice všetkých francúzskych spoločností rovnako ako kancelárie hlavných medzinárodných firiem a riaditeľstva mnohých medzinárodných organizácií, ako sú UNESCO či OECD. Paríž je preto významným svetovým kultúrnym, obchodným i politickým centrom. Počet obyvateľov činí v meste 2 138 551, v celej aglomerácii pom 11 133 427 (údaje z roku 2021).

Rast mesta z ostrova Île de la Cité na obidva brehy Seiny

Paríž sa rozkladá v Parížskej panve po obidvoch stranách rieky Seiny. Názov je odvodený od galského kmeňa Parisiov, ktorí sa v kraji usadili okolo roku 300 pr. n. l. V roku 52 pr. n. l. dobyli územie Rimania. V tej dobe bol obývaný len dnešný ostrov Île de la Cité, kde dnes stojí katedrála Notre-Dame. Rímske osídlenie rýchlo rástlo a počas päťdesiatich rokov sa začalo šíriť i na ľavý breh Seiny. Až v priebehu 11. storočia sa mesto rozšírilo tiež na pravý breh rieky.

Počas 12. a 13. storočia počas vlády Filipa II. Augusta mesto ďalej mohutne rástlo, čú súviselo hlavne s vysušením rozsiahlych močiarov. Hlavné cesty boli vydláždené, bol vybudovaný prvý Louvre ako mocná pevnosť a bola zahájená i výstavba niekoľkých katedrál, mimo iné katedrály Notre-Dame. Niekoľko škôl na ľavom brehu bolo zjednotených pod názvom Sorbonna, na ktorej študovali mi. Albert Veľký a sv. Tomáš Akvinský. Počas stredoveku Paríž prosperovala ako obchodné i intelektuálne centrum, jej rozvoj dočasne prerušovali morové epidémie v 14. storočí a potom najmä storočná vojna s Anglickom v 15. storočí, ktorá viedla k tomu, že dvor mesto dokonca na čas opustil. Za kráľa Ludvíka XIV., Kráľa Slnka (1643–1715), bola kráľovská rezidencia presunutá do blízkeho Versailles. V tejto dobe, takzvanom Le Grand Siècle (tj. „Veľkom storočí“), bolo v meste vybudovaných veľmi mnoho veľkolepých palácov a ďalších budov, vznikli námestia Place des Victoires a Place Vendôme (Paríž ich do tej doby mala len pár), boli tiež zbúrané stredoveké hradby.

Francúzska revolúcia začala v Paríži dobytím Bastily

Francúzska revolúcia začala dobytím Bastily 14. júla 1789. V roku 1799 sa v dôsledku nestability novej vlády chopil moci Napoleon Bonaparte, najskôr ako prvý konzul, v roku 1804 sa potom sám (počas prístomnosti pápeža Pia VII.) korunoval v katedrále Notre-Dame francúzskym cisárom. Chcel z Paríža vytvoriť najkrásnejšie mesto na svete. Počas jeho vlády tam vyrástlo najmä mnoho veľkolepých pomníkov. V roku 1814 však Paríž dobyli anglické, pruské, rakúske a ruské vojská a Napoleon bol vypovedaný na ostrov Elba. Do Paríža sa síce po úteku z ostrova v roku 1815 vrátil, ale po porážke pri Waterloo bol definitívne zosadený a deportovaný na ostrov Svätej Heleny, kde v roku 1821 zomrel.

Po druhej revolúcii v roku 1848, ktorá opäť zvrhla monarchiu, sa v čase neistoty chopil moci štátnym prevratom Napoleónov synovec, ktorý sa ako Napoleon III. prehlásil v roku 1851 cisárom. Počas jeho vlády Paríž rozkvitla v najkrásnejšie miesto Európy. Za to vďačí predovšetkým barónovi Hausmannovi, ktorý realizoval grandióznu premenu stredovekého mesta na mesto so vzdušnými bulvármi a triedami.

La Belle Époque

Cisárstvo ukončila v roku 1870 prehraná vojna prusko-francúzska, končiaca obliehaním Paríža, následovanom Parížskou komunou. Koniec 19. storočia ale predstavuje opäť obdobie veľkého rozmachu nazývané tiež La Belle Époque (čiže „Krásne obdobie“), čo dokumentuje organizovanie Svetovej výstavy v roku 1889, pre ktorú bola vybudovaná Eiffelova veža, dnešný symbol Paríža. Paríž sa stala výstavným mestom, plným nových budov v štýle secesie. V rokoch 1900 a 1924 Paríž organizovala Letné olympijské hry.

Moderná štvrť La Défense a požiar katedrály Notre-Dame

V 60. rokoch 20. storočia Paríž opäť bola centrom rozvoja a modernej architektúry. To sa pojí predovšetkým s výstavbou obchodnej štvrti La Défense na západnom okraji mesta, ktorá sa stala moderným administratívnym centrom Európy. Komplex v roku 1989 doplnila budova La Grande Arche („Veľký Oblúk“), obrovská kocka, do ktorej by sa vošla i katedrála Notre-Dame. Ďalšou významnou stavbou je tiež mrakodrap Tour Montparnasse z roku 1973, v dobe stavby najvyššia budova v Európe. Ten bol zároveň posledným, ktorý mohol byť takto postavený. Neskôr totiž vyšiel zákon, že budovy v Paríži nesmú byť vyššie než 37 metrov, aby historický ráz centra mesta zostal zachovaný.

Katedrálu Notre-Dame pohltila v roku 2019 obrovská katastrofa. Dňa 15. 4. 2019 ju pohltil rozsiahly požiar, ktorý zničil krov a sanktusovú vežu. Katedrála bola po zložitej rekonštrukcii slávnostne znovuotvorená 7. decembra 2024, po piatich rokoch od požiaru.