Severné Nemecko

Severné Nemecko, po nemecky Norddeutschland, je geografický, historický a kultúrny región ležiaci v severnej časti Nemecka. Skladá sa zo spolkových krajín Šlezvicko-Holštýnsko, Meklenbursko-Predné Pomoransko, Dolné Sasko a dvoch mestských štátov Hamburg a Brémy. V širšej definícii môže oblasť Severného Nemecka zahrňovať aj spolkové krajiny Braniborsko, Sasko-Anhaltsko, Severné Porýnie-Vestfálsko a mestský štát Berlín.

Ak sem nezarátame nemecké hlavné mesto Berlín, medzi významné mestá regiónu patrí mestský štát Hamburg a Brémy, ako aj Hannover, Bielefeld, Münster, Braunschweig, Kiel, Lübeck a Rostock. Oblasť Severného Nemecka na severe susedí s Dánskom, na východe s Poľskom a na západe s Holandskom.

V severozápadnej časti Severné Nemecko hraničí so Severným morom, v severovýchodnej s Baltským morom. V niektorých pobrežných oblastiach sa nachádzajú mokrade. Väčšina Severného Nemecka leží v oblasti Severonemeckej nížiny. Typickým rysom regiónu je aj krajinný typ zvaný geest, miestami sa vyskytujú vresoviská alebo rašeliniská. Je tu tiež viditeľná činnosť ľadovca z doby ľadovej, ktorá v Severonemeckej nížine zanechala morény a ľadovcové údolia.

Keďže iba severná časť Nemecka má prístup k moru, nachádzajú sa tu všetky významné ostrovy a polostrovy v krajine, napríklad Rujana, Usedom, Fehmarn, Sylt, ale aj mnoho ďalších ostrovov.

História a kultúra

Severné Nemecko bolo historicky výrazne ovplyvnené protestantizmom, konkrétne luteránstvom, a (s výnimkou niektorých najjužnejších častí Vestfálska a Dolného Saska) tu protestantská viera prevažuje dodnes, hoci od 20. storočia došlo aj k významnému nárastu ateizmu.

Oblasť Severného Nemecka bola po stáročia pod dominanciou Pruska. Pruské kráľovstvo vzniklo v roku 1701 a zaniklo v roku 1918, teda existovalo viac ako 200 rokov a stalo sa jedným z najmocnejších štátov v Európe.

Počas studenej vojny bola celá oblasť rozdelená „železnou oponou“ na Západné a Východné Nemecko, čo región ovplyvňuje dodnes, hoci v roku 1991 došlo k znovuzjednoteniu Nemecka.

Pruská tradícia a jazyk

Severné Nemecko je špecifické aj z hľadiska lingvistiky. V porovnaní so zvyškom krajiny je tu rozšírenejšia spisovná nemčina na úkor miestnych dialektov, najmä vďaka tlaku pruskej vlády na používanie štandardizovaného spisovného jazyka. V obmedzenej miere sa však stále vyskytuje množstvo dialektov; väčšina patrí pod tzv. dolnonemeckú skupinu, ktorú dodnes hovorí približne 5–8 miliónov obyvateľov. V menšej miere sa používajú aj frízske jazyky, dolnosaský dialekt, vestfálčina či dánčina v blízkosti hranice s Dánskom.

Ostrovy v severnom Nemecku

V Severnom mori sú významné Severofríjske a Východofríjske ostrovy: Sylt, Amrum, Föhr a Helgoland. Sylt je najznámejší a najsevernejší ostrov s luxusnými letoviskami a dlhými plážami. Amrum a Föhr sú ostrovy s piesočnými dunami a typickou frízskou kultúrou. Helgoland je unikátny skalnatý ostrov z červeného pieskovca s bezcolnou zónou.

Východofríjske ostrovy tvoria reťazec ostrovov (Borkum, Norderney, Juist, Baltrum, Langeoog, Spiekeroog, Wangerooge) pozdĺž pobrežia Dolného Saska.

Hlavným ostrovom v Baltskom mori (Predné Pomoransko) je Rujana (Rügen), najväčší nemecký ostrov, známy bielymi kriedovými útesmi a elegantným letoviskom Binz.
Usedom (po slovensky Uznojem) je ostrov s dlhými plážami, spoločný s Poľskom.
Hiddensee je malý ostrov blízko Rujany bez áut, obľúbený pre pokojné dovolenky.
Fehmarn je ostrov spojený s pevninou mostom, raj pre surferov.

Waddenské more – unikátna prírodná pamiatka UNESCO

Väčšina ostrovov v Severnom mori je súčasťou národných parkov a UNESCO svetového dedičstva pre svoju jedinečnú wattovú krajinu.

Waddenské more (po nemecky Wattenmeer, po holandsky Waddenzee, po dánsky Vadehavet, po frízsky Waadsee) je pobrežná časť Severného mora medzi Frízskymi ostrovmi a pevninou Holandska, Nemecka a Dánska. Je to tzv. wattové more, 500 km dlhé a priemerne 20 km široké, s obrovskou ekologickou hodnotou. Väčšina územia je chránená ako ramsarské mokrade, nemecká a holandská časť od júla 2009 patrí do UNESCO (dánska od 2014). Oblasť sa využíva na rybolov aj turistiku.

Typické sú plytké vody a piesčiny, ktoré vznikajú pri odlive a sú oddelené hlbokými a plytkými brázdami. Pri pobreží sa nachádzajú piesočné plošiny, ktoré sú pri prílivoch zaplavované slanou morskou vodou. Do Waddenzee ústia nemecké rieky Ems, Weser a Labe, v Holandsku rieka IJssel a všetky prítoky do jazera IJsselmeer, ktoré bolo od Waddenského mora oddelené hrádzou Afsluitdijk pri projekte Zuiderzeewerken.

Oblasť o rozlohe približne 10 000 km² predstavuje príklad prirodzeného slaného mokrade s bohatou flórou a faunou. Typické je obrovské množstvo vtákov, až 6 miliónov jedincov, najmä brodivých a vrubozobých. Počas migrácie tu odpočívajú medzi severom a juhom, niektoré druhy tu aj prezimujú. Miesto láka veľkým množstvom potravy – mäkkýšov a iných bezstavovcov žijúcich v piesčitom bahne. V plytkých vodách je možné pozorovať veľké rybie hejná a na piesčinách tulene obecné a kuželozubé.

Historické hanzovné mestá

Hanza, alebo Hanzová liga, bola zväz prevažne nemeckých obchodných miest, ktoré prevádzkovali diaľkový obchod. Bola založená v polovici 12. storočia a fungovala pol tisícročia, až do polovice 17. storočia. Z pôvodného spolku nemeckých obchodníkov sa Hanza rozrástla na zväz hanzovných miest, ktorý presadzoval svoje záujmy v cudzích krajinách aj voči svojim panovníkom.

Hanzovné mestá v Severnom Nemecku sú historické obchodné centrá, ktoré si tento názov zachovali dodnes (často s predponou „Freie und Hansestadt“ alebo „Hansestadt“). Najvýznamnejšie a oficiálne hanzovné mestá v Nemecku sú: Lübeck („kráľovná Hanzy“), Hamburg (Freie und Hansestadt Hamburg), Brémy (Freie Hansestadt Bremen), Rostock, Wismar (historické centrum na zozname UNESCO), Stralsund (historické centrum tiež na zozname UNESCO), Lüneburg, Greifswald, Stade a Demmin.

Ďalšie historické hanzovné mestá (často s „Hanse“ v názve alebo s historickými pamiatkami) sú: Münster, Osnabrück, Braunschweig, Köln, Magdeburg a Frankfurt nad Odrou. Tieto mestá sú známe svojou tehlovou gotikou (Backsteingotik), krásnymi radnicami a prístavnou architektúrou.