Rujana - leto

Ostrov Rujana – raj na Baltskom mori so slávnymi kriedovými útesmi

Rujana (nemecky Rügen) je najväčší ostrov v Nemecku, vrátane priľahlých ostrovov má rozlohu 935 km². Dosahuje maximálnu nadmorskú výšku 161 m na vrchole Piekberg. Ostrov je spojený s pevninou hrádzou (2,5 km) s železnicou a mostom zo Stralsundu.

Podľa údajov z roku 2021 žije na Rujane 64 376 obyvateľov. Ostrov je orientovaný v osi sever–juh s dĺžkou 52 km a v osi západ–východ má 41 km. Leží na severovýchodnom okraji spolkového štátu Meklenbursko-Predné Pomoransko v Baltskom mori. Východné pobrežie ostrova tvorí západnú hranicu Pomoranského zálivu. Brehy sú nízke a veľmi členité, nachádza sa na nich množstvo kosov, presypov a dún. Na severe, neďaleko mesta Sassnitz, sa rozprestiera Národný park Jasmund, známy strmými kriedovými skalami, miestami vysokými aj viac ako 30 m. Územie o rozlohe 22 800 ha, zahŕňajúce juhovýchodnú časť ostrova, bolo v roku 1991 zapísané na zoznam biosférických rezervácií UNESCO. Sídlo správy biosférickej rezervácie je v Putbuse. Časť západného pobrežia a Boddenu patrí do Národného parku Krajina Západopomoranskej lagúny. Rujana je tiež známa ako odpočinkové miesto pre tisíce žeriavov počas ich migrácie od konca augusta do začiatku októbra.

História písaná aj Slovanmi

Od 6. storočia bol ostrov osídlený kmeňom slovanských Ránov, podľa ktorých dostal svoje meno. Slovania tu vybudovali kniežatstvo s centrom na Arkoni. V 8.–11. storočí predstavovalo toto územie jedno z významných centier moci Pobaltských Slovanov, ktoré čelilo opakovaným nájazdom Vikingov. Slovanské kmene tu uctievali boha Svantovíta. Replika jeho sochy (pôvodne pravdepodobne z 10. storočia) sa nachádza aj na ostrove.

V roku 1168 sa kniežatá po dánskom vpáde a zničení slávneho Svantovítovho chrámu v Arkoni dostali pod nadvládu dánskeho kráľa Valdemara I. Počas tridsaťročnej vojny bol ostrov niekoľkokrát pod mocou Albrechta z Valdštejna a Švédov. Po uzavretí Vestfálskeho mieru sa Rujana stala súčasťou Švédska. V roku 1815 bol ostrov po napoleonských vojnách začlenený do Pruska. Po druhej svetovej vojne sa Rujana stala súčasťou sovietskej okupačnej zóny a bola spojená s Meklenburskom, čím sa stala súčasťou Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Po znovuzjednotení Nemecka v roku 1990 patrí Rujana do spolkového štátu Meklenbursko-Predné Pomoransko.

Dlhé jemné piesočnaté pláže

Rujana patrí medzi významné turistické destinácie Nemecka, pričom približne štvrtina všetkých prenocovaní v regióne Meklenbursko-Predné Pomoransko sa odohráva práve tu. Je najobľúbenejším nemeckým dovolenkovým ostrovom. Turisti navštevujú Rujanu najmä od apríla do októbra, s hlavným obdobím v júni až auguste. Oblúbenými rekreačnými strediskami sú Binz, Sellin, Göhren a Sassnitz.

Rujana ohromuje jemnými piesočnatými plážami, sofistikovanými prímorskými letoviskami a impozantnými útesmi zo snehobielej kriedy.

Dobre rozvinutá sieť turistických a cyklistických trás vedie okolo megalitických hrobiek z doby kamennej a storočných majákov, cez bukové lesy a popri jazerách. Milovníci prírody tu môžu preskúmať prevažne nedotknutú a panenskú krajinu, zatiaľ čo milovníci vodných športov nájdu vynikajúce podmienky pre plachtenie, surfovanie alebo potápanie. Rujana je známa majestátnymi plážovými vilami a pôsobivými mólami, ktoré pripomínajú dobu, keď sa najväčší nemecký ostrov stal kúpeľným prímorským rajom.

Najkrajšie letoviská na ostrove Rujana

Sellin – pri prechádzke sellinskou Wilhelmstraße zaujmú úhľadné domy s výklenkami, vežičkami a zdobenými verandami. Pamiatkovo chránená kúpeľná architektúra dodáva mestu očarujúci vzhľad – najznámejšie je impozantné sellinské mólo. Aj Albert Einstein si užíval miestny letný vánok pri pobyte v dome „Johanneshorst“ v júli 1915. Hovorí sa, že dokázal vyvodiť svoju teóriu relativity až po pobyte v Selline.

Binz – v najväčšom a najkrajšom prímorskom letovisku ostrova pokojne koexistujú nádherné vily so sochárskymi betónovými budovami vizionárskeho architekta Ulricha Müthera. Okrem rekreantov preto láka resort, ktorý spája históriu s modernitou, aj záujemcov o architektúru. Môžete tu obdivovať Mütherovu ikonickú záchrannú vežu pripomínajúcu UFO a pamiatkovo chránenú vilu „Undine“. Elegantné a bohaté prímorské kúpele prejdete za hodinu; nemožno vynechať promenádu hlavnou ulicou, na ktorú nadväzuje mólo vedúce do mora, známe z fotografií po celom svete.

Prora je rekreačný areál pri meste Binz. V rokoch 1936–1939 organizácia Kraft durch Freude stavala najväčšie dovolenkové letovisko na svete nazvané Koloss von Prora: osem obytných blokov malo podľa projektu siahať v dĺžke 4,5 km pozdĺž pobrežia zálivu Prorer Wiek vo vzdialenosti 150 m od pláže. Podľa plánov nacistických funkcionárov tu malo tráviť dovolenku až 20 000 nemeckých robotníkov naraz. Albert Speer vybral plán architekta Clemensa Klotza, projekt bol ocenený na Svetovej výstave 1937 v Paríži. Dnes je objekt po rokoch devastácie čiastočne zrekonštruovaný.

Sassnitz – leto tu trávili významné osobnosti, vrátane Johannesa Brahmsa a cisárovnej Augusty Viktorie. Aj dnes hostia prichádzajú za kúpaním a turistikou. Sassnitz je známy širokými piesočnatými plážami, storočnými bukovými lesmi a kriedovými útesmi v Národnom parku Jasmund. Z miestneho prístavu, najväčšieho na Rujane, od roku 2020 nevyplávajú trajekty do švédskeho Trelleborgu. V prístave si môžete pozrieť vojenskú ponorku prístupnú verejnosti.

Baabe – okrem 1,5 km dlhej pláže pri Baltskom mori tu stále nájdete niekoľko domov s doškovou strechou ako pripomienku pôvodnej rybárskej dediny. Jedna budova však vyniká: reštaurácia a diskotéka „Inselparadies“ od architekta Ulricha Müthera.

Putbus je známy ako „mesto ruží“ a raj pre milovníkov botaniky a prírody. Knieža Wilhelm Malte zu Putbus (1783–1854) vytvoril v Putbuse jedinečný súbor architektúry, umenia a krajiny, v Lauterbachu založil najstaršie prímorské letovisko na Rujane. V zámockom parku nechal gróf Moritz Ulrich von Putbus pred približne 300 rokmi vysadiť radu nepôvodných rastlín vrátane sekvojov obrovských. Pre deti je zaujímavá výstava 200 rokov histórie bábik.

Dovolenka na pláži

Ak hľadáte dovolenku na pláži, Rujana je ideálna voľba. Asi 60 km najjemnejších piesočnatých pláží (mnohé ocenené Modrou vlajkou) vás pozýva na prechádzky, kúpanie alebo relaxáciu. Medzi nimi nájdete aj tipy na takmer opustené úseky pobrežia, kde si môžete v pokoji vychutnať výhľad na Baltské more. Pláže sú väčšinou oddelené od ciest lesíkom, mnohé sú naturistické. Každý by mal na Rujane aspoň raz vyskúšať legendárny plážový kôš, ktorý dokonale chráni pred vetrom.

Pešia turistika, cyklistika a korčuľovanie

S polostrovmi Jasmund, Mönchgut a Wittow ponúka Rujana množstvo možností pre pešiu turistiku, cyklistiku a korčuľovanie uprostred prírody. Turisti môžu preskúmať nedotknutú prírodu Rujany, často okolo impozantných kriedových skalných útvarov alebo hustých bukových lesov. Celý ostrov je pretkaný cyklotrasami, ktoré sledujú takmer každú cestu. Žiadne prudké stúpania, prevažne rovina. Za pár dní prejdete celý ostrov plný polí a pasienkov.

Výlety loďou

Rujana sa najlepšie vidí z paluby lode. Výlet loďou vás pohodlne zavedie pozdĺž 600 km členitého pobrežia alebo priamo ku slávnym kriedovým útesom, vrátane najznámejšieho, 118 m vysokého Königsstuhl.

Osem lodných spoločností na Rujane spája baltské letoviská ostrova pravidelnými linkami – ak chcete vidieť čo najviac, nemali by ste vynechať jeden z takýchto výletov.

Golfová dovolenka

Medzi golfistami je Rujana skutočným pojmom. Ak chcete spojiť šport s dovolenkou, početné golfové ihriská ponúkajú dostatok priestoru a rozmanité dizajny. Napríklad golfové ihrisko v baltskom letovisku Binz má 700 000 m², čo je raj pre golfových rekreantov.

Na nostalgickom výlete s „Rasender Roland“

Z Göhrenu cez Baabe a Sellin do Binzu sa pohodlne dostanete po „Rasender Roland“, kúpeľnej železnici poháňanej parnou lokomotívou. Od 19. storočia spája historická úzkorozchodná železnica baltské prímorské letoviská a ponúka nezabudnuteľnú nostalgickú jazdu – špeciálny zážitok pre malých aj veľkých.

Lovecký zámok Granitz

Pre tých, ktorí sa zaujímajú o kultúru a históriu, je lovecký zámok Granitz výletným cieľom, ktorý by ste nemali vynechať. Nachádza sa v obci Binz uprostred biosférickej rezervácie juhovýchodnej Rujany a stále tu môžete cítiť impozantný charakter bývalého loveckého zámku kniežaťa Wilhelma Malte zu Putbus I. Pútavé a veľmi fotogenické je točité schodisko v centrálnej veži zámku.

Mys Arkona a rybárska dedina Vitt

Mys Arkona, jedno z najsevernejších miest na Rujane, je známy tromi vežami (2 majáky a rádiová navigačná veža). 45 m vysoký útes sa impozantne týči z Baltského mora. Pri priaznivom počasí je odtiaľ vidieť až do Švédska. Počas turistickej túry z dediny Putgarten, ktorá je čiastočne skanzenom, k mysu Arkona sa oplatí navštíviť aj pamiatkovo chránenú rybársku dedinu Vitt. Hlavnými atrakciami sú romantické zákutia a čerstvo údené ryby, na ktoré lákajú miestne hostince a stánky priamo pri pláži. Môžete tu navštíviť aj vojenské bunkre velenia šiestej flotily NDR a slovanskú chrámovú pevnosť Jaromarsburg z 9.–12. storočia zasvätenú bohu Svantovítovi, ktorý tu má sochu. Na úpätí mysu môžete obdivovať kolóniu tuleňov.