Jizerské hory (nemecky Isergebirge, poľsky Góry Izerskie) sa spolu s Ještědským hrebeňom rozkladajú na samom severe Českej republiky. Pohorie nazývané podľa rieky Jizery, ktorá pramení na svahoch Smrku, bolo predtým považované za západný výbežok Krkonôš. V Jizerských horách sa nachádza celkom 30 vrcholov s výškou nad 1 000 metrov. Asi tretina hôr sa nachádza na poľskej strane, kde je tiež ich najvyšší vrchol Wysoka Kopa (1 126 m n. m.). Na českej strane je najvyššou horou Smrk (1 124 m n. m.). Príroda Jizerských hôr uchváti svojím drsným severským rázom a množstvom prekrásnych miest s ojedinelo prírodnými výtvormi. Vyskytujú sa tu početné rašeliniská či oblasti pokryté smrkovým porastom tvoriacim prales. Vďaka svojej polohe majú Jizerské hory veľmi hustú sieť vodných tokov. Po hrebeňoch pohoria prebieha rozvodie medzi Baltským a Severným morom. Hory ponúkajú skvelé podmienky pre letnú pešiu i cyklistickú turistiku. Okolo Jizeriek sa nachádzajú mestá Liberec, Frýdlant, Raspenava, Nové Město pod Smrkem, Świeradów-Zdrój, Szklarska Poręba, Desná, Tanvald a Jablonec nad Nisou. V našej ponuke české Jizerské hory zastupujú horské strediská Desná a Josefův Důl, a tiež Valdštejnovo mesto Frýdlant na ich úpätia.

Hlavné dôvody, prečo v lete navštíviť Jizerské hory

• neveľké pohorie nad okresnými mestami Liberec a Jablonec nad Nisou
• zdroj načerpania energie, vychutnania si čistého horského vzduchu a okolitého kľudu
• príjemné rodinné strediská Desná a Josefův Důl
• autentický zážitok v horskej prírode vrátane dlhých horských túr, cyklovýletov, nordic walkingu či napríklad len prechádzok po horských lúkach
• hlboké lesy, vodopády, horské lúky či slate
• domov mnohých chránených druhov rastlín a zvierat
• povestné rozhľadne zdobiace mnohé z tunajších kopcov

Desná – kedysi bohaté sklárske a kúpeľné mesto znova ožíva

Desná je trojtisícové horské mestečko s históriou siahajúcou až do počiatkov osídlovania Jizerských hôr na prelome 16. a 17. storočia. Kedysi bohaté sklárske a kúpeľné mesto v povojnovej ére značne upadlo v dôsledku núteného vysídlenia pracovitého nemeckého obyvateľstva. V posledných rokoch sa tu však aspoň niektoré časti Desnej postupne vracajú k niekdajšej malebnosti. Desná leží v okrese Jablonec nad Nisou na sútoku Bielej a Čiernej Desnej. Severne od mesta sa nachádza vodná nádrž Souš, zdroj pitnej vody pre Jablonecko s atraktívnymi turistickými okruhmi okolo. Významnou kultúrnou pamiatkou Desnej je Riedelova vila, dnes kultúrne stredisko a múzeum so stálou expozíciou histórie sklárskeho priemyslu. Riedelova rodinná hrobka z roku 1890 tvorí neoddeliteľnú súčasť desenskej panorámy. Navštívte pamätník katastrofy zo septembra v roku 1916, kedy mesto zaplavili vody pretrhnutej priehrady na rieke Bielej Desnej (len 10 mesiacov po jej kolaudácii) a o život prišlo 65 osôb. V areáli je zriadený náučný chodník.

Josefův Důl – veľká priehrada a ideálne východisko do najatraktívnejších partií hôr

Josefův Důl je horská obec položená v malebnej prírode v centre Jizerských hôr cca 15 km od Jablonce nad Nisou v nadmorskej výške 620 až 720 metrov. Josefův Důl je ideálnym nástupným miestom turistov na chodníky vedúce do najatraktívnejších partií Jizerských hôr. Po náročnom dni potom môžete ísť relaxovať do aquacentra v Jablonci nad Nisou či Liberci. V blízkom Jablonci je možnosť zahrať si squash, tenis, bowling apod. Josefodolská priehrada je najväčšou a zároveň najmladšou (postavená 1976-1982) priehradou v Jizerských horách. Pozostáva zo sypaných hrádzí s výškou 43 m a dĺžkou okolo 720 m. Obidve hrádze poskytujú ideálne podmienky in-line korčuliarom.

Frýdlant – mesto pestrej histórie písané nie len Albrechtom z Valdštejna

Frýdlant v Čechách bol oddávna prirodzeným centrom kraja. Mesto, ktorým preteká rieka Smědá, vzniklo v 13. storočí okolo rovnakomenného hradu a zámku. Jeho historické jadro bolo prehlásené mestskou pamiatkovou zónou. Žije tu dnes približne 7 500 obyvateľov. Frýdlantský výbežok oddeluje od vnútrozemia hrebeň Jizerských hôr. Prejdite sa pekným historickým centrom s hradbami, radnicou a starými mešťanskými domami, prehliadnite si rozsiahly zámok na čadičovej skale nad mestom. Do širokého povedomia vstúpil Frýdlant za dvanásťročnej vlády Albrechta z Valdštejna. Ten sa k panstvu dostal po bitke na Bielej hore. Jeho éra znamenala pre mesto i okolitý kraj nebývalý hospodársky rozmach. Počas dlhých stáročí bol Frýdlant významnejší než neďaleký Liberec. To sa ovšem zmenilo v 19. storočí s rozvojom textilného priemyslu. S rýchlo rastúcim Libercom nedokázal Frýdlant udržať krok a začal sa dostávať do jeho tieňa.