Španielsko

26 zájazdov

Ponuka oblastí Španielsko

Zem na húpačke dejín

Španielske kráľovstvo, rozkladajúce sa na väčšej časti Pyrenejského (tiež Iberského) poloostrova, patrí medzi najväčšie európske zeme, avšak kvôli nehostinným prírodným podmienkam centrálnych oblastí patrí v západnej Európe k zemiam s najnižšou hustotou osídlenia. Španielsko prešlo obrovskými dejinnými zvratmi, pri ktorých bývalo najmocnejším štátom na svete, ale ocitalo sa i na samom dne. V šere dávnoveku tu bývala jedna z kolísok európskej civilizácie reprezentovaná napríklad známymi jaskynnými maľbami v kantábrijskej jaskyni Altamira. Neskoršie iberské osídlenie vystriedali Rímania, s ich pamiatkami sa dodnes vo veľkej miere stretáváme na mnohých miestach. Po vyvrátení rímského impéria Vandaly a Vizigóty sem prenikli Arabovia, ktorí žili vo vzácnej harmónii s pôvodnými obyvateľmi, a ich vyspelá kultúra zanechala najmä v Andalúzii najcennejšie islámske pamiatky v rámci celej Európy. Kresťanské znovudobývanie územia (alebo reconquista) trvalo od roku 711 a vyvrcholilo v slávnom roku 1492 za „katolických kráľov“ Isabely Kastilskej a Ferdinanda Aragonského, kedy sa nielen po stáročiach zem opäť spojila, ale zároveň Kolumbovou zásluhou prenikla do Ameriky. Tento rok sa však zapísal do dejín i hanebným vyhnaním sefardských Židov zo zeme.

V následujúcich storočiach, až do vymrenia tejto vetvy dynastie v roku 1700, potom habsburský vládci Španielska vytvorili ríšu, „nad ktorou slnko nezapadá“, siahajúcu od väčšiny územia celej Ameriky cez Holandsko až na Filipíny. Poklady nakradnuté v kolóniách dodnes môžete obdivovať v prezdobených renesančných a barokových chrámoch i zámkoch po celej zemi. V novoveku sa nemoderné katolické Španielsko začalo prepadať do stále hlbšej krízy, ktorá vyvrcholila občianskou vojnou po vyhlásení republiky v roku 1931. Víťazne z nej vzišiel nechvalne známy „Caudillo“, generál Francisco Franco, ktorý zem ovládal ako jeden z posledných západoeurópskych diktátorov v dejinách až do svojej smrti v roku 1975.

Potom sa Španielsko začlenilo do európskych demokratických štruktúr a po kríze, spojenej s vysokou nezamestanosťou vyvolanou vládou socializmu v 80. a 90. rokoch, sa stalo počas vlády pravicového premiéra Aznara jedným z najrýchlejšie rastúcich lídrov európskej ekonomiky. „Nešpanielské“ regióny Baskicko a Katalánsko boli obdarené širokou autonómiou a pomáhaly levím podielom centrálnej vláde tahať strmý ekonomický rast živený najmä realitným boomom, ktorý pokračoval až do ekonomickej krízy, ktorá zem pred 14 rokmi tvrdo zasiahla. Vládu Zapaterových socialistov, ktorí po madridských atentátoch v roku 2004 vystiedali pri kormidle štátu Aznarových ľudovcov, vo volbách v roku 2011 opäť zmlietli ľudovci vedenie Marianom Rajoyom, ktorý chcel, bohužiaľ s úspechmi skôr len striedavými, zem z krízy vyviesť tvrdými úšpornými opatreniami. Posledné voľby v rokoch 2015, 2016 a 2019 (2x) priniesli pat, ktorý zavinil i útek nemalej časti voličov od tradičných strán ľavice a pravice k novým populistickým hnutiam Podemos, Ciudadanos a Vox. V roku 2018 bola vláde premiéra Mariana Rajoya kvôli korupčnému škandálu vyslovená nedôvera a kráľ menoval socialistu Pedra Sáncheza novým premiérom, ktorým zostal doposiaľ. Španielov trápi okrem chronicky vysokej nezamestnanosti, ktorá dlhodobo dosahuje jednej z najvyšších úrovní v Európe, tiež rastúci tlak emigrantov, a to najmä na 2 africké exklávy Ceuta a Melilla na marockom pobreží. Ku stabilite politickej situácie neprispieva ani fakt, že v Katalánsku v septembri 2015 vyhrali regionálne volby separatistické strany usilujúce o nezávislosť Katalánska na Španielsku, pričom situáciu ďalej vyhrotilo vyhlásenie nelegálneho referenda o samostatnosti v októbri 2017, po ktorom bola centrálnou vládou Katalánsku odobraná autonómia, bol rozpustený katalánský parlament a odstránená tamojšia vláda. Zhruba 20 katalánských politikov skončilo kvôli neústavnému referendu o nezávislosti Katalánska vo väzbe, niektorí potom boli odsúdení k trestu väzenia.

Je nuté však dodať, že tieto vnútropolitické zmätky nemajú a nebudú mať vplyv na turistický ruch v Katalánsku a návštevníkov, ktorí do tohto bohatého a turisticky atraktívneho regiónu každoročne mieria zo zahraničia v počte cca 18 miliónov.

Nebývalá prírodná rozmanitosť a priateľské ceny

Príroda Španielska je charakterizovaná suchým a teplým podnebím na juhu a v centrálnych hornatých oblastiach, a naopak chladným a daždivým pri Atlantiku na severe. V zemi nájdeme vysoké hory, sopky i nesmierne množstvo pamiatok, ale hlavným dôvodom, prečo Španielsko patrí medzi najnavštevovanejšie európske zeme, je predovšetkým teplé klíma a more na stredomorskom pobreží či na súostroviach Baleárskom a Kanárskom. Letná sezóna je tu nebývalo dlhá a i v zime je tu tak prívetivé klíma, že sa sem na toto obdobie sťahujú mnohí dôchodci zo studenej severnej a západnej Európy. Prispeiva k tomu i na západoeurópske pomery nízka cenová hladina.

V kráľovstve temperamentu a vášne

Temperamentné španielske obyvateľstvo je k cudzincom nadmieru priateľské a je nutné dodať, že, na rozdiel napríklad od Talianov, i pomerne dobre jazykovo vybavených. Nechajte sa teda oslovisť i Vy zemou Dona Quijota, El Cida, zemou veľkých dobyvateľov a objaviteľov, zemou paelly, sangrie, flamenca a corridy, zemou Vélasqueze, Goyi, Picassa, Dalího, Miróa či Gaudího, zemou futbalu i letnej olympiády v roku 1992 i zemou s nádherným a bohatým jazykom, ktorá je, aj keď hlboká, tradičná a svojbytná, taktiež nadmieru moderná, dynamická a hlavne navzdory všetkým aktuálnym ekonomickým i politickým trampotám spontánne veselá a pohostinná.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

rozloha: 504.782 km²

obyvateľstvo: 48.958.000

národnostné zloženie: 74% Španieli, 17% Katalánci, 7% Galicijci, 2% Baskovia; ďalej Rumuni, Maročania, Britovia aj.

náboženstvo: 76 % katolíci, 20 % bez vyznania, 1,5 % protestanti, 2 % muslimovia, 0,5 % ostatní

úradný jazyk: španielčina (kastilština); regionálne tiež katalánština, baskičtina, galicijština a valencijština

hlavné mesto: Madrid - 3,2 mil. obyvateľov

ďalšie veľké mestá: Barcelona - 1,6 mil. obyvateľov, Valencia - 0,8 mil., Sevilla - 0,7 mil., Zaragoza - 0,7 mil.

štátne zriadenie: kráľovstvo

kráľ: od 19. 6. 2014 Felipe VI., syn Juana Carlose I. de Borbón, ktorý vládnul od pádu diktatúry v roku 1975

vláda: od 7. júna 2018 vláda socialistov v čele s premiérom Pedrom Sánchezom

administratívne-správne členenie: 17 autonómnych oblastí - 52 provincií (47 na Iberskom poloostrove, 1 na Baleárskych ostrovoch, 2 na Kanárských ostrovoch a 2 exklávy Ceuta a Melilla na marockom pobreží, ktoré majú štatút autonómnych miest)

mena: EURO

HDP na hlavu za rok 2021: 25 460 €

daľší: člen EU od roku 1986, člen NATO od roku 1982

---------------------------------------------