Frýdlant v Čechách (nemecky Friedland) je mesto na severe Čiech v okrese Liberec. Donedávna bolo prirodzeným centrom kraja. Mesto, ktorým preteká rieka Smědá, vzniklo okolo rovnomenného hradu a zámku. Jeho historické jadro bolo prehlásené mestskou pamiatkovou zónou. Žije tu približne 7 500 obyvateľov. Frýdlantský výbežok oddeluje od vnútrozemia hrebeň Jizerských hôr. Prejdite sa pekným historickým centrom s hradbami, radnicou a starými mešťanskými domami, prehliadnite si rozsiahly zámok.

Pestrá história Frýdlantu písaná nie len Albrechtom z Valdštejna

Hrad Frýdlant vznikol v štyridsiatych rokoch 13. storočia na ochranu zeme proti očakávanému vpádu Tatárov. V roku 1278 už priamo pod hradom na brehu rieky Smědé v blízkosti brodu existovala osada s kostolíkom a tržiskom. V dobe nemeckej kolonizácie počas Biberštejnov bola osada povýšená na mesto a rozšírená. Počas Biberštejnov prežilo mesto niekoľko požiarov a v rokoch 1428–1433 niekoľko husitských nájazdov. Na prelome 16. storočia si noví majitelia, Redernovia, v blízkom susedstve pôvodného hradu postavili nový renesančný zámok zdobený s grafitami s novou zámockou kaplnkou zasvetenou svätej Anne. Do širokého povedomia však vstúpil Frýdlant až počas dvanásťročnej vlády Albrechta z Valdštejna. Ten sa k panstvu dostal po bitke na Bielej hore, keď bol Kryštof z Redernu nútený z panstva utiecť. Valdštejn zakázal protestantskú vieru. I keď celé vojvodstvo nieslo meno podľa Frýdlandu, vojvoda tu sám pobýval len krátko, sídelným mestom vojvodstva bol Jičín. Táto doba znamenala pre mesto i okolitý kraj nebývalý hospodársky rozmach. Po Valdštejnovej smrti v roku 1634 získali panstvo Gallasovia. Mesto bolo celkom desať krát obsadzované Švédmi i cisárskymi vojskami, v tejto dobe tiež vyhorelo a v roku 1639 dokonca Švédi obsadili frýdlantský zámok. Po Gallasoch sa pánmi okolitého panstva stali Clam-Gallasovia. Tí tu vládli až do 20. storočia. Počas týchto dlhých storočí bol Frýdlant významnejší než neďaleký Liberec. To sa ovšem zmenilo v 19. storočí s rozvojom textílneho priemyslu. S rychlo rastúcim Libercom nedokázal Frýdlant udržať krok a začal sa dostávať do jeho tieňa.

Mesto mnohých pamätihodností

Mesto Frýdlant sa môže pýšiť mnohými pamätihodnosťami. Tou najvýznamnejšou je bez pochýb hrad a zámok Frýdlant založený na čadičovej skele nad mestom v 13. storočí. V roku 1801 vtedajší majitelia Clam-Gallasovia sprístupnili časť hradu pre verejnosť a vzniklo tak prvé hradné a zámocké múzeum v strednej Európe. Pozornosť si zaslúži zbojnica so zbierkami zbraní od dôb husitských vojen až po 19. storočie, obraziareň s dielmi barokových mistrov, súbor dýmok, plne vybavená zámocká kuchyňa i zámocké a hradné interiéry, doplnené dobovým nábytkom, porcelánom a sklom. Pseudorenesančná radnica z rokov 1892–1896 s mestským múzeom v druhom poschodí bola postavená viedenským architektom Franzom von Neumannom. Rovnaký architekt postavil tiež ešte monumentálnejšiu libereckú radnicu, obidve stavby sa preto nápadne podobajú. Treťou slavnou stavbou tohoto tvorcu bola rozhľadňa na najvyššej moravskej hore Praděd, z rokov 1904–1912, tá však teraz už nestojí, zrútila sa v roku 1959. Kostel Nalezení sv. Kříže vybudovaný v rokoch 1549–1551 je vďaka mnohým prestavbám zmesicou architektonických slohov. V jeho kaplnke je rodinná hrobka Redernov z roku 1566, ktorá patrí k najkrajším renesančným pamiatkam v Čechách. Tento náhrobok zo štyroch druhov mramoru je dielom vratislavického umelca nizozemského pôvodu, Kryštofa Gerharda Heinricha z Amsterdamu. V ohradnej stene okolo kostola sú umiestnené výklenkové kaplnky Krížovej cesty. Nad mestom na Krížovom vrchu sa nachádza druhá frýdlantská Krížová cesta. Jedným z miest, kam vo Frýdlante zamieria všetci milovníci kuriozít a rodiny s deťmi, je pohyblivý mechanický betlehem. Jeho autorom je frýdlantský rodák Gustav Simon, ktorý sa práci na bethleme venoval viac než šesťdesiat rokov. Betlehem so stovkou pohybujúcich sa figuriek ľudí a zvierat je vystavený priamo v miestnosti, v ktorej jeho tvorca strávil veľkú časť života.

Okolo Frýdlantu nie len na rozhľadne a skalné vyhliadky

Vo Frýdlante a okolí si prídu na svoje hlavne milovníci turistiky: venujú sa jej expozícii Mestského múzea, medzi obľúbené výletné ciele patria rozhľadne. Frýdlantská rozhľadňa na Frýdlantskom vrchu je 21 metrov vysoká rozhľadňa z pálených cihiel a žulových blokov postavená v roku 1907. Ďalšia rozhľadňa je v Heřmaniciach, moderná stavba z roku 2012 v tvare uhorky s päťmetrovým priemerom dosahuje výšky 23,7 metrov. K miestam, ktoré prví výletníci objavili už počas 19. storočia, patria tiež skalné vyhliadky Frýdlantské cimburie, Ořešník a ďalšie. Poznať by ste mali tiež staré pútne miesto Hejnice, prezývané český Mariazell, a Kúpele Libverda s unikátnou výletnou reštauráciou Obří sud, ktorá tu stojí už od roku 1931.