Jelenia Góra, slovensky Jelenia Hora, nemecky Hirschberg, je pôvodne nemecké, teraz poľské mesto v Dolnosliezskom vojvodstve na juhozápade Poľska. Má približne 84 tisíc obyvateľov. Pred rokom 1945 bolo jedným z najdôležitejších miest nemeckého Sliezska, do roku 1998 hlavným mestom Jeleňohorského vojvodstva, je členom Euroregióna Nisa. Jelenia Góra leží na sútoku riek Bobr a Kamienna v rozľahlej kotline obklopenej horskými masívmi Krkonôš, Janovického rudohoria, Kačavských hôr a Jizerských hôr. Najvyššie položený bod mesta leží v nadmorskej výške 680 m, najnižší je v 310 m.

Mesto vzniklo koncom 13. storočia na území pôvodnej slovanskej obchodnej osady, ale už v roku 1288 bolo germanizované. Mestský status získala Jelenia Góra až v roku 1592. Hlavnou hospodárskou činnosťou mesta bolo tkáčstvo a ťažba železnej rudy. Zatiaľ čo baníctvo neskôr upadlo, súkenníctvo a tkáčstvo ľanového plátna boli hlavnými odvetviami priemyslu ešte v 17. storočia, ich rozvoj prerušila tridsaťročná vojna. Počas nej bolo mesto značne poničené, v roku 1634 ho naviac takmer celé zničil požiar. Od začiatku 18. storočia vznikali v meste plátniarske manufaktúry a mesto sa stávalo jedným z najdôležitejších stredisiek obchodu s plátnom. K poklesu obchodu došlo až počas napoleonských vojen, mesto potom muselo nájsť nové spôsoby obživy. Tým boli najskôr rafinérie cukru, neskôr pradiareň vlny, papiereň a výroba majonézy, v druhej polovici 19. storočia potom strojárenstvo – zlievareň a výroba kotlov.

Počiatkom 20. storočia bola predĺžená stávajúca elektrifikovaná železničná trať do Szklarskej Poręby, tzv. Zackenbahn, až do českého Kořenova, kde naväzovala na Tanvaldskú ozubnicovú dráhu. Cezhraničná prevádzka bola však od roku 1945 trvalo prerušená, a to až do roku 2010, kedy bolo medzištátne spojenie opäť sprevádzkované. Po druhej svetovej vojne bolo pôvodné nemecké obyvateľstvo odsunuté a mesto osídlili poľskí osadníci. Pamätihodnosťami mesta sú najmä zvyšky mestského opevnenia z 15. storočia se dvomi baštami, kostol Svätých Erazima a Pankráca, kostol Svätého kríža či pravoslávny kostol Svätých Petra a Pavola z 18. storočia.

Za zmienku v okolí stojí zrúcanina hradu Chojnik, ktorý zhorel v roku 1675 po zásahu bleskom, či termálne kúpele Cieplice Śląskie-Zdrój.

Prehliadnite si i mesto Karpacz (skôr nemecky Krummhübel) ležiaci na poľskej strane najvyššej hory Krkonôš Snežky, ktoré je najvýznamnejším strediskom poľskej časti Krkonôš. Veškeré služby sú tu na veľmi vysokej úrovni. Do časti obce Karpacz Górny (pôvodne nemecký Brückenberg) bol v polovici 19. storočia presťahovaný nórsky drevený svätostánok, ktorý bol pomenovaný kostol Wang. V súčasnosti toto miesto každoročne navštívi viac než 200.000 turistov. Mesto Karpacz je prvý krát zmieňované v roku 1599 v súvislosti s ťažbou železnej rudy. Od vybudovania železničnej trati v roku 1895 sú dejiny Karpacze spojené s metalurgiou a rozvojom turistického ruchu. Nepreberné množstvo reštaurácií uspokojí i ten najmlsnejší jazýček. Dominantou mesta je skokanský mostík, na ktorom sa pravidelne konajú medzinárodné závody a skákal tu i slávny Adam Malysz.

Zastavte sa tiež pri priehrade na rieke Łomnici, ktorá je jednou z najdivokejších a najnebezpečnejších v Krkonošiach. V stredoveku sa v rieke ryžovalo zlato a drahé kamene. Koruna hrádze priehrady meria 105 metrov a vedie cez ňu peší chodník. Priehrada vytvorila malé jazierko a nadbytok vody odteká dolu malebnými kaskádami. Łomnica je veľmi nevyspytateľná a zrádna. Počas povodne v roku 1897 zničila mnoho domov, poľnohospodárskych usadlostí, ciest a železničnú trať. Ako súčasť veľkého pruského protipovodňového programu bolo v rokoch 1910 až 1915 koryto rieky upravované. Vtedy boli rovnako postavené priehrady proti skalnej suti, ktoré zadržujú kamene nesené vzdutou vodou. Účinnosť systému bola overená počas tzv. povodne tisícročia v roku 1997.