Sicília – najväčší ostrov v Stredozemnom mori

Sicília (taliansky Sicilia) je najväčší ostrov v Stredozemnom mori, spolu s okolitými menšími ostrovmi predstavuje taliansku autonómnu oblasť Regione Siciliana.

Rozprestiera sa od špičky Apeninského poloostrova, od neho je oddelená len úzkou Messinskou úžinou, smerom k pobrežiu severnej Afriky. Jej najvýznamnejšou prírodnou pamiatkou je Etna, ktorá je so svojími 3.320 m n. m. najvyššou činnou sopkou v Európe a jednou z najaktívnejších na svete. Ostrov má typickú stredomorskú klímu.

Križovatka kultúr, čiže dejiny pestré a dramatické

Najstarší archeologický dôkaz ľudského osídlenia na ostrove sa dátuje už k roku 8000 pred naším letopočtom. Okolo roku 750 pred.n. l. bola Sicília osídlená mnohými fénickými a gréckymi kolonistami následujúcich 600 rokov bola dejiskom grécko-púnskej a rímsko-púnskej vojny, ktorá skončila rímskym zničením Kartága. Po páde rímskej ríše v 5. storočí nášho letopočtu Sicília často menila majiteľov, v ranom stredoveku bola ovládaná striedavo Vandalmi, Ostrogótmi, Byzantincami, Arabmi a Normánmi. Neskoršie Kráľovstvo Sicílie trvalo medzi rokmi 1130 a 1816, podriadené bolo najskôr španielskej aragónskej korune, Svätej rímskej ríši a nakoniec zjedonetené pod Bourbónmi s Neapolou, ako tzv. Kráľovstvo obojej Sicílie. Po Garibaldom vedenej vzbure a plebiscite sa stala v roku 1860 súčasťou Talianska. Po vzniku Talianskej republiky v roku 1946 bol Sicílii venovaný zvláštny status autonómnej oblasti.

Sicília ako taviaci sa kotlík mnohých národov

Sicília má bohatú a jedinečnú kultúru, ktorá sa prejavuje najmä v hudbe, literatúre, kuchyni a architektúre. Ostrov je tiež miestom význačných archeologických lokalít, ako je nekropola Pantalica, Údolie chrámov v Agrigente či Selinunte. Sicília gréckeho obdobia je spojená s menami filozofov Archiméda, Gorgia a Empedokla, zatiaľ čo Syrakusan Epicharmus je považovaný za vynálezcu komédie. Sicíliu ovplyvnili kultúry rôznych národov, po Grékoch to boli Rímani, Byzantíci, Saracéni, Španieli , Francúzi a Normáni, z ktorých každý prispieval po svojom k ostrovnej kultúre, a to najmä v oblasti kuchyne a architektúry. Dnes tu žije asi päť miliónov ľudí, čo z ostrova činí štvrtú najľudnatejšiu oblasť v Taliansku. V prvých sto rokoch po zjednotení Talianska mala Sicília jednu z najzápornejších mier migrácie medzi talianskými regiónmi kvôli imigrácii miliónov ľudí do Severnej Ameriky, Južnej Ameriky, Austrálie a iných európskych zemí. Rovnako ako na juhu Talianska a na Sardínii je imigrácia na ostrov veľmi nízka v porovnaní s ostatnými regiónmi v Taliansku, hoci zamestnanci majú tendenciu mieriť skôr do bohatšieho severného Talianska, kvôli lepším pracovným príležitostiam v priemysle. Najnovšie údaje ukazujú na Sicíliu okolo 100 tisíc prisťahovalcov (takmer 2 percentá populácie), čo tvorí z ostrova jeden z najautentickejších regiónov Talianska. Rovnako ako vo zvyšku Talianska je úradným jazykom taliančina a primárnym náboženstvom je rímsky katolicizmus.

Prvotriedne turistické lákadlá

Sicilské slnečné a suché klíma, krásna krajina, ale i vyššie zmienená kuchyňa, víno, história a architektúra priťahujú mnoho turistov z pevninského Talianska i zo zahraničia. Etna, pláže, archeologické lokality a velľké mestá, ako sú Palermo, Catania, Syrakusy a Ragusa, sú obľúbené turistické destinácie, ale najviac láka prastaré mesto Taormina a susedné prímorské letovisko Giardini Naxos. Opomenúť nie je možné ani sopočné Liparské ostrovy s vysoko aktívnym vulkánom Stromboli.

Niektoré scény slávnych filmov Hollywoodu i rímskych štúdií Cinecittà boli natočené na Sicílii. Tým sa ďalej zvýšila príťažlivosť Sicílie ako destinácie cestovného ruchu.